bežala výroba. Transakciu včera v Košiciach schvaľovalo valné zhromaždenie.
Novým majiteľom závodov Lisy a Žeriavy sa stal sninský podnikateľ Zdenek Karaščák. Získal aj niektoré pomocné prevádzky ako Dopravu, Údržbu a Kaliareň. Karaščák predtým, ako začal podnikať, pracoval na riadiacom poste vo Vihorlate ešte v časoch pred jeho privatizáciou.
Včera povedal, že o svojich plánoch s odkúpenými výrobnými aktivitami bude informovať neskôr. Isté je, že značku Vihorlat neplánuje zachovať, pretože za posledné roky prehlbujúcej sa krízy podniku stratila na kredite. Kvôli výrobe v priestoroch závodu založí novú firmu s iným obchodným názvom. Tá preberie aj zostávajúci výrobný program Vihorlatu.
Karaščák teraz podniká v spoločnostiach Astec a Bunter. Zaoberajú sa najmä výrobou okien a dverí, produkujú aj stroje na ich výrobu, tiež jednoúčelové a drevoobrábacie stroje. Vedľajšou činnosťou sú zariadenia pre tepelné hospodárstvo - kotly a ich prídavné zariadenia.
S konateľmi Vihorlatu sa nám včera kvôli prebiehajúcemu valnému zhromaždeniu nepodarilo spojiť. Len kusé informácie o presune majetku mal predseda závodnej odborovej organizácie František Cenkner. „Nový majiteľ nám len oznámil, že preberie zamestnancov Lisov a Žeriavov. Z ostatných časti závodu vraj vezme len tých, čo bude potrebovať," povedal.
Akvizícia podľa všetkého znamená definitívny koniec Vihorlatu. V jeho vlastníctve totiž zostali už len nepoužívané prázdne haly a administratívne budovy. Aj tie Vihorlat už dlhšie ponúka na predaj, aby dokázal splatiť záväzky. Tie dosahujú v súčasnosti takmer dvesto miliónov korún, pričom spoločnosť disponuje základným imaním 127 miliónov korún. Zamestnáva posledných 380 ľudí.
Úplnému zastaveniu činnosti a zrušeniu podniku bude zrejme predchádzať jeho vstup do likvidácie. Počas nej by mal likvidátor plniť záväzky voči veriteľom, ak na to nenájde zdroje, bude musieť navrhnúť vyhlásenie konkurzu. Posledným formálnym krokom zrušenia firmy bude výmaz z obchodného registra.
Trápenie Vihorlatu začalo krátko po jeho privatizácii VSŽ Košice v roku 1992 a vyvrcholilo konkurzom v roku 2001. V ňom fabriku kúpil slovenský Gerlachov Hubertus spolu s holandským finančným investorom Cebuwa. V tom čase mal podnik záväzky po lehote splatnosti vo výške 1,1 miliardy korún, čo bol asi dvojnásobok ročných tržieb. Krízový manažment dosadený novými vlastníkmi nedokázal fabriku ozdraviť. Krach podniku neodvrátil ani postupný predaj aktív, ktorý od vlaňajšieho leta presadzoval nový generálny riaditeľ Vladimír Korfant. Aj keď Vihorlat získal zákazky, chýbal základný kapitál na ich plnenie.
Tradícia kedysi svetoznámej značky Vihorlat bola založená na viac ako 50-ročnej histórii strojárskej výroby v Snine a patente z roku 1927 chráneného známkou Original Polak. Závod ťažkého strojárstva začal s výrobu v roku 1951. Až do polovice osemdesiatych rokov bol rozširovaný o nové objekty, technológie i zamestnancov. V tom čase v základnom závode v Snine pracovalo 5500 ľudí, s pobočnými závodmi v Michalovciach, Sobranciach a Medzilaborciach mal Vihorlat okolo osemtisíc zamestnancov. Jeho nosný výrobný program tvorili tlakové lisy na liatie kovu, hydromotory, mostové žeriavy, oceľové konštrukcie a kotly. Rozširovanie podniku do veľkej miery určovalo aj rast samotnej Sniny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
