Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Podľa jej projektového koordinátora Romana Krištofa za posledné dva roky kontaktovali asi tridsať takýchto migrantov. „Všetci mali ako dlžníci skúsenosti z úžerou. Nielen z bytoviek rómskeho tábora v Trebišove, ale aj z okolia odišli pod hrozbou fyzického násilia alebo zabitia," hovorí.
Krištof od roku 2003 vedie projekt monitoringu rómskej migrácie zo Slovenska. U IOM si ho objednalo české ministerstvo vnútra, aby zistilo, prečo Rómovia odchádzajú do Čiech. Za tri roky organizácia uskutočnila množstvo terénnych výskumov priamo v rómskych osadách na Slovensku a v Čechách vypočula desiatky rómskych migrantov. Výsledkom je niekoľko rozsiahlych správ o stave rómskych lokalít.
Dokumenty obsahujú aj podrobné popisy trebišovskej osady, spôsob fungovania úžery, iniciály úžerníkov, údaje o tom, aké obchody vlastnia, kde bývajú, či na akých autách jazdia. Jadrom sú rozhovory pracovníkov organizácie s obeťami úžery a ďalšími informátormi.
Monitoring IOM potvrdil, že táto forma vykorisťovania má v Trebišove obrovské rozmery, poškodení prichádzajú o všetky príjmy zo sociálnych dávok už niekoľko rokov. „Je očividné, že úžera v Trebišove kvitne nerušene ďalej," hovorí Krištof. Jej ústup po rómskych nepokojoch v roku 2004, kedy proti úžerníkom pritvrdila polícia, netrval dlho, zmenili sa len jej formy. „Teraz je všetko tak ako predtým, rozmohli sa však viac nákupy potravín na dlh v obchodoch v osade a sprostredkovanie práce úžerníkmi, kde zárobok končí celý vo vreckách úžerníckych klanov," vysvetľuje Krištof.
Polícia tvrdí, že o úžere vie. Podľa riaditeľa trebišovskej okresnej polície Jozefa Minárika sú však jej formy oproti minulosti prepracovanejšie. „Môžu sa páchať skrytým spôsobom v úzkom teritoriálnom kruhu, preto sú v súčasnosti ťažko preukázateľné," uviedol.
Ľudia, podozriví z páchania úžery, končia pred súdom zriedka. Od roku 2003 dostala na nich trebišovská polícia 34 oznámení, z toho v desiatich prípadoch začala trestné stíhanie, obvinenie vzniesla len v siedmich. Úžeru najčastejšie oznamovali trebišovskí Rómovia po potlačení rabovania vo februári 2004 - aj všetky obvinenia voči konkrétnym osobám polícia vzniesla v tomto období. Vo všetkých siedmich prípadoch z roku 2004 podala trebišovská prokuratúra obžalobu. Len jedného z páchateľov súd odsúdil na nepodmienečný trest, vo väzení strávil päť mesiacov. V tomto roku už v okrese Trebišov nenahlásil úžeru nikto.
Podľa Minárika efektívnejšiemu odhaľovaniu úžery bránia samotní Rómovia. Tvrdí, že nechcú s políciou spolupracovať, v priebehu vyšetrovania menia svoje výpovede, Rómovia často nevedia ani uviesť, aké sumy dlhujú. „Svedecké výpovede takýchto osôb majú slabú dôkaznú silu," hovorí Minárik.
Stretol sa aj s prípadmi, že Rómovia políciu zavádzali. „Splateniu svojho dlhu bez úroku sa snažia vyhnúť tým, že označia osobu, ktorá im peniaze požičala za úžerníka," dodáva. O informáciách IOM Minárik povedal, že ich polícia pri svojej práci využíva.
Krištof naopak vidí jedinú šancu na odhaľovanie úžery v tom, že jej obetiam bude ponúknutá možnosť ochrany, presťahovania alebo zmeny identity. „Inak títo ľudia pri tvrdej konfrontácii pod nátlakom svoje výpovede odvolajú. Reálne sa totiž môžu obávať pomsty," hovorí.
Minárik potvrdil, že trebišovská polícia inštitút chráneného svedka pri obetiach úžery nikdy nevyužila. „Poškodení o takýto postup nepožiadali a na jeho uplatnenie neboli ani splnené zákonom stanovené podmienky," doplnil.
Správy IOM tiež kritizujú políciu za to, že úžeru toleruje, uvádzajú aj výpovede ľudí, podľa ktorých sa policajti na nej podieľajú, nútia svedkov odvolávať výpovede alebo ignorujú udania. Minárik reagoval, že polícia venuje tejto trestnej činnosti dostatočnú pozornosť a nemá žiadne informácie o takýchto praktikách. „V tejto súvislosti nebola zaznamenaná ani žiadna sťažnosť verejnosti," povedal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
