musíte stať Rómom... Aj my sa to len učíme," hovorí Miroslav Moroz, ktorý spolu s päticou ďalších pracuje ako komunitný sociálny pracovník v Sečovciach. Priznáva, že „lámanie" sociálne odkázaných a získavanie si ich dôvery je behom na dlhé trate: „ Mnohí ešte neveria, že im naozaj chceme pomôcť."
Projekt komunitných sociálnych pracovníkov funguje v meste od mája tohto roka, dvaja pracovníci a štyria asistenti majú o prácu postarané na najbližšie tri. „Našou úlohou je pomáhať všetkým sociálne odkázaným, v Sečovciach sú to najmä Rómovia. Väčšiu časť pracovnej doby sme v teréne, ale aj oni chodia za nami. Riešime problémy od školskej dochádzky cez fetovanie, problémy s úradmi a nedoplatkami až po zisťovanie druhov a výšky príspevkov, na ktoré majú právo. Vybavovali sme už invalidný vozík, riešili spory, rozdávali šatstvo od charity alebo dobrých ľudí, obchádzali matky, aby prišli na povinné očkovanie, robili doprovod na úrade... Záber je široký," dopĺňa kolegu Mária Kašperová. Dodáva, že len dvaja z nich sú Rómovia.
„Bolo nepríjemné prísť do osady a nerozumieť im, čo občas zneužívali. Teraz si už dávajú pozor. Sovakeres je čo rozprávaš?, šiv je zima, jiv je sneh, legos je ľad... a buči do roboty," smeje sa Renáta Škovranová. Rómovi - asistentovi Júliusovi Tokárovi nevadí, že pomáhajú bieli a nie Rómovia: „Beriem to normálne, oni sú rozhľadenejší, vedia lepšie pomôcť, orientovať sa. Kedysi som s nimi musel chodiť, aby ich začali brať ako partnerov a kvôli jazykovej bariére, teraz už môžu ísť aj sami... A učím ich rómčinu."
Renáta Škovranová priznáva, že na začiatku mnohí Rómovia chodili za nimi so žiadosťami o peniaze: „Pýtali peniaze, stavebný materiál a podobne. To je jediné, čo im dať nemôžeme. Ale môžeme im poradiť." Mária Šeketová s úsmevom dodáva: „Môžeme ich naučiť, ako s peniazmi hospodáriť. Pravdou je, že v tomto si veľmi poradiť nenechajú. Ale pomohli sme im s nedoplatkami na nájomnom. Robili sme prostredníka pri rokovaní s Bytovým družstvom a všetci podpísali splátkové kalendáre, ktoré aj dodržujú. Vedia, že ak nie, nedostanú príspevok na bývanie."
Miroslav Moroz vysvetľuje, že sa neraz stretli aj s tým, že Rómovia sa nevedeli podpísať: „Nehovoria o tom, hanbia sa. Zaujímavé je, že každé krížiky sú iné, keď som ich porovnával, pochopil som, že sú naozaj ako podpis." Niektorým negramotným navrhol, že ich naučí písať, ale nepochodil: „Nemali záujem."
Sečovskí komunitní pracovníci spolupracujú aj so školami pri riešení záškoláctva: „Tie zoznamy sú poriadne dlhé. Istú dobu sú deti v škole, ale keď im nemajú čo obliecť, zostanú doma. Pritom práve v deťoch je šanca zmeniť tvár rómskej komunity. Sú veľmi šikovné, len musia byť čo najmenej v domácom prostredí, ktoré ich deformuje," myslí si Mária Kašperová.
Problém, s ktorým zatiaľ nedokážu pohnúť, je fetovanie: „Najrozšírenejšou látkou je toluén, dokáže zahnať hlad aj smäd, preto ho užívajú. Je to akási sociálna droga a žiaľ, aj najškodlivejšia." Miroslav Moroz s úsmevom dodáva, že najväčším ocenením je pre nich dôvera: „Dali nám už prezývku, volajú nás ačhardes rómen, čo znamená zástancovia Rómov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
