Kráľovský Chlmec. Vedenia oboch samospráv vlani zaviedli razantné protiopatrenia. Začali intenzívne vymáhať dlhy, uzavreli s neplatičmi splátkové kalendáre, v najproblémovejších bytovkách pozastavili dodávky médií, nejednému klope na dvere exekútor. Najdrastickejším krokom sú deložácie. Vlani tak dopadla jedna rodina v Čiernej nad Tisou, v týchto dňoch sa stali realitou aj pre tri rodiny z Kráľovského Chlmca.
Podľa informácií z bytového podniku mesta Kráľovský Chlmec je z 565 mestských bytov „problémových" 73, ktoré sa nachádzajú v troch bytovkách na ulici Lajosa Kossutha a žije v nich najmä rómska komunita. „Vyčerpali sme všetky možnosti, preto sú dlhy v súčasnosti v rukách exekútorov. V troch prípadoch to už začiatkom týždňa skončilo deložáciami, do konca leta budú musieť vypratať ďalších 20 bytov," uviedol pre KORZÁR primátor mesta Dezider Nagy. Rómske politické strany ho v závere týždňa požiadali o verejné stretnutie za účasti Rómov, ktorých sa deložácie dotknú, na ktoré mala údajne prísť aj splnomocnenkyňa vlády Klára Orgovánová. „Nepovažujem za správne v tejto napätej situácii hromadné podujatia, preto som ho nepovolil. Naviac, overili sme si, že splnomocnenkyňa je na dovolenke. Mesto je prístupné konštruktívnej diskusii so zástupcami komunity, ale v užšom kruhu - a o faktoch a riešeniach," myslí si Dezider Nagy.
Dodáva, že súbežne s vysťahovaním neplatičov mesto hľadá aj schodné riešenia: „Tri mamičky s 5 deťmi sme ešte vo štvrtok umiestnili do prázdneho bytu, ktorý sme prekategorizovali na sociálny s tým, že na nájomné sa zložia." V úrade začala pracovať asistentka pre rómske komunity, ktorá spracúva štúdiu sociálnych dopadov deložácií. „Chrániť musíme matky s deťmi, ostatní neplatiči si bytový problém musia poriešiť sami. Mesto zvažuje výstavbu nových sociálnych bytov," povedal primátor Kráľovského Chlmca.
Oveľa dramatickejší vývoj pravdepodobne čaká Čiernu nad Tisou, kde sa dlhy neplatičov vyšplhali na takmer 28 miliónov korún. „Rásť začali v roku 1998. Vtedy sa pohybovali na úrovni okolo 3,7 milióna korún, ale v závere roka 2004 to už bolo 27,6 milióna. Zaviedli sme razantné opatrenia, vďaka čomu nenarastajú tak prudko, ale aj tak je to k 30. júnu 2005 takmer 28 miliónov korún," vysvetlila predpisovateľka nájomného v Mestskom bytovom podniku Viola Gulyásová. Dodala, že takmer 13 miliónov „vytvorili" neplatiči v štyroch problémových bytovkách na uliciach Obrancov mieru a Školskej. „Niektoré sú preto úplne odstavené od vody, elektriny a plynu. Dodávku vody majú kvôli riziku chorôb zabezpečenú cez hydranty, v každom vchode je jeden," doplnila V. Gulyásová.
Primátor mesta Tibor Dulík priznáva, že sanácia dlhu v takejto výške môže mesto položiť na kolená. „Podarilo sa stiahnuť mesačné narastanie dlhu, ale je tu ešte samotná dlžná suma, ktorú je pre mesto nereálne splatiť, veď jeho celoročný rozpočet bez decentralizačnej dotácie na školstvo predstavuje asi 20 miliónov korún," povedal.
Vážny problém sa už dostal aj na stôl mestských poslancov. „Hrozí vyhlásenie konkurzu v Bytovom podniku, na poslednom stretnutí to poslanci doporučili na zváženie jeho riaditeľovi. Záležitosť riešia právnici, súbežne sa pripravuje štúdia dopadov zrušenia BP na mesto," dodal na záver Tibor Dulík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
