organizoval rozsiahle daňové podvody, mal od štátu povolenie na obchodovanie so zbraňami. Pre jeho firmu Verus, s. r. o., ho v apríli v roku 2004 udelilo ministerstvo hospodárstva.
Dnes 39-ročný Ing. Ašot M., ktorý pochádza z Baku, získal v roku 1999 vďaka sobášu naše občianstvo. Hoci mal trvalý pobyt v Bratislave, od roku 1999 býval a pôsobil v Snine. V tom istom roku tu ako jediný spoločník s vkladom 55 miliónov založil spoločnosť VERUS, s. r. o. Podľa obchodného registra má firma sídlo v Bratislave, v skutočnosti mala kanceláriu na prízemí obytného domu na Palárikovej ulici v Snine.
V apríli 2004 spoločnosť získala povolenie od ministerstva hospodárstva na obchodovanie so zbrojným materiálom. Žiadosť muselo posúdiť aj ministerstvo zahraničia, obrany a vnútra a Národný bezpečnostný úrad. Len ak boli vyjadrenia týchto orgánov kladné, mohol rezort hospodárstva rozhodnúť o udelení o povolenia.
Dagmar Hlavatá z ministerstva hospodárstva potvrdila, že firme Ašota M. bolo povolenie vydané, ale podľa nej mu už skončila platnosť. „Ak by sa tak nestalo, bolo by rozhodnutím zrušené". Firma požiadala o nové povolenie, ministerstvo žiadosť zamietlo. „Práve preto je do procesu udeľovania povolenia zapojené aj ministerstvo vnútra a Národný bezpečnostný úrad," povedala Hlavatá. Dôvody, pre ktoré ministerstvo nevyhovelo druhej žiadosti, neuviedla.
Ašot M. prvé povolenie na obchodovanie so zbraňami získal pravdepodobne už v čase, keď ho polícia vyšetrovala pre iné trestné činy. Podľa Jany Pôbišovej z ministerstva vnútra ho totiž koncom minulého roka Úrad boja proti korupcii obvinil ako jedného zo šéfov zločineckej skupiny, ktorá vytvorila sieť firiem a na základe fiktívnych obchodov potom daňovými podvodmi v priebehu roku 2002 pripravila štát o 750 miliónov korún. Polícia obvinila dokopy 25 osôb, medzi nimi aj štyroch colníkov z colnej pobočky Vyšné Nemecké. Colníci potvrdzovali falošné doklady, robili aj fyzickú kontrolu tovaru, ale vyvážaný tovar deklarovaný v dokladoch v skutočnosti neexistoval, alebo bol len v minimálnom rozsahu. Vyšetrovanie tohto prípadu stále pokračuje.
Zastrelenie Františka Galandu je považované za najznámejšiu mafiánsku vraždu v sninskom podsvetí. O jej objasnení informoval minulý týždeň v Bratislave prvý viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak. Spišiak Galandu označil za „šéfa nejakej štruktúry, ktorá sa pohybovala na tom priestore". Podľa neho začal prekážať Ašotovi M. v jeho aktivitách „v oblasti cezhraničného organizovaného zločinu", preto si objednal jeho vraždu. Galandu zastrelili dvadsiatimi ranami zo samopalu Škorpión 19. augusta 2002 vo vchode obytného domu na Komenského ulici, kde býval.
Podľa polície išlo o druhý pokus zabiť ho. Po prvýkrát si Ašot M. vraždu objednal u Tibora M. v roku 2001. Ten pod Galandov volkswagen namontoval nálož. Predmet pod autom si však všimli okoloidúci a privolaní pyrotechnici výbušninu na mieste zlikvidovali. Druhý pokus už vrahom vyšiel. Z prípravy a pokusu o prvý atentát polícia obvinila Tibora M. zo Senca. Z nájomnej vraždy sú obvinení aj dvaja Sninčania Ladislav K. a Martin M.. Kto z nich zastrelil Galandu, Spišiak nepovedal. Pôbišová potvrdila, že všetci traja sú trestne stíhaní vo vyšetrovacej väzbe.
Martina M. zo Sniny sa len niekoľko dní pred jeho obvinením pokúsili zabiť pred vchodom jeho domu na Študentskej ulici. Strelec naňho niekoľko krát vystrelil, podnikateľ utrpel zranenia v oblasti brucha. Polícia na prípad uvalila informačné embargo. Hneď po útoku sa Martin M. podrobil operácii v sninskej nemocnici, kde ho nepretržite strážila polícia. Podľa lekára, ktorý nechcel uviesť svoje meno, postreleného 20. júna. odviezla z nemocnice sanitka za doprovodu kukláčov. O niekoľko hodín nato Spišiak v Bratislave na tlačovej konferencii informoval o objasnení vraždy Františka Galandu. O pokuse zavraždiť Martina M. Spišiak nehovoril. Jana Pôbišová z ministerstva vnútra povedala, že v tomto štádiu nebudú o tejto udalosti poskytovať žiadne informácie.
Tridsaťtriročný Martin M. vlastní v Snine benzínovú čerpaciu stanicu. Je jediným spoločníkom v dvoch firmách, ktoré podnikajú najmä s drevom a drevenými výrobkami. Jazdil na aute Hyunday Santa Fé, asi pred mesiacom si kúpil terénne BMW.
Azerbajdžanec Ašot M. sa po príchode do Sniny obklopil ľuďmi, ktorí boli spájaní s jednou zo skupín miestneho podsvetia. Bežní Sninčania ho poznali ako muža, ktorý celé dni jazdil po meste na mercedesoch najnovšieho typu a takmer vždy telefonoval. Od začiatku roka je vo vyšetrovacej väzbe. V Snine po ňom zostalo niekoľko luxusných bytov a honosná vila v centre mesta medzi supermarketmi Billa a Lidl.
Štyrom obvineným z vraždy Galandu v prípade uznania viny súdom hrozí výnimočný trest, teda až doživotné väzenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
