Študenti z Gymnázia gen. L. Svobodu totiž pripravujú verejnú zbierku pre utečencov, ktorí na Slovensku žiadajú o azyl.
Gymnazisti sa rozhodli týmto spôsobom pomôcť utečencom po diskusiách, ktoré o azylovej problematike zorganizovala na humenských školách mimovládna organizácia Spoločnosť ľudí dobrej vôle v spolupráci s Migračným úradom MV SR. Ďalšie besedy sa konali v kluboch dôchodcov a v Klube mladých Meta. Diskusné fóra o migrácii boli súčasťou rozbiehajúcej sa informačnej kampane. Tá by mala zmeniť verejnú mienku v Humennom, ktorá je proti zriadeniu utečeneckého tábora. Ten bude otvorený v júni 2006 v objekte bývalých kasární a bude mať kapacitu asi 500 lôžok. Pôjde o záchytný tábor - teda cudzinci v ňom pobudnú iba 30 dní, počas ktorých sa nebudú môcť voľne pohybovať po meste.
„Študenti si počas besied pozreli videofilm, ktorý zachytával utrpenie detí v krajinách, ktoré museli opustiť. Film mal silnú výpovednú hodnotu a po jeho odvysielaní sa žiaci z I. A spontánne rozhodli, že zorganizujú zbierku pre utečencov, ktorí sú v azylových táboroch na Slovensku," vysvetľuje zástupkyňa gymnázia Mária Cehelská. Zhromažďovanie šatstva, obuvi a hračiek bude prebiehať do polovice februára. Cehelská predpokladá, že sa do akcie zapoja všetci žiaci školy. Zozbierané veci potom rozvezie auto migračného úradu po slovenských azylových strediskách.
O zriadení záchytného tábora v objekte bývalých kasární v Humennom rozhodlo ministerstvo vnútra v roku 2003. Tento zámer narazil na nesúhlas mestských poslancov. Tvrdili, že Humenčania sa obávajú nárastu kriminality a prenosu cudzokrajných chorôb. Nepáčilo sa im ani to, že tábor bude v blízkosti stredných škôl. Rozhodnutie ministerstva však nezvrátila ani petičná akcia obyvateľov.
Napriek svojmu odmietavému stanovisku humenská samospráva v minulom roku prejavila záujem ekonomicky profitovať zo zriadenia tábora. Niektorí poslanci vyčítali primátorovi, že dostatočne nevyužil tieto finančné možnosti. Vladimír Kostilník sa bránil, že opätovne ponúkal migračnému úradu nevyužité kapacity nemocničnej práčovne a napojenie na centrálny zdroj tepla, aby potom „teplo pre občanov bolo lacnejšie". Práve postoj mestského zastupiteľstva však podľa neho spôsobil, že projekt rekonštrukcie kasární na azylové stredisko počíta s vlastnou práčovňou, kotolňou i stravovacím zariadením. Kostilník to považuje aj za nepriamy dôsledok toho, že „téma azylového tábora bola v Humennom spolitizovaná a stala sa súčasťou predvolebnej kampane".
Primátor upozornil, že ako kompenzáciu Humenné dostalo od štátu viac ako dva a pol milióna korún na rozšírenie kamerového systému. Ministerstvo vnútra tiež prefinancuje polovicu nákladov na rekonštrukciu elektrickej siete na Sídlisku I. Okrem toho samospráva dosiahla, aby štát v meste postavil rovnaké detské ihrisko, aké bude v areáli tábora. Rovnako za každé lôžko pôjde do mestskej pokladne ročne 1500 korún, čo pri kapacite 550 lôžok v tábore je asi 800- tisíc korún za rok.
Proti zriadeniu azylového strediska hlasovala aj Cehelská, ktorá je poslankyňou mestského zastupiteľstva. „Po diskusiách o utečencoch na našej škole som zmenila názor," hovorí dnes. V slabej informovanosti občanov o podrobnostiach fungovania tábora v Humennom vidí stále hlavný problém aj Kostilník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
