neprejavili záujem štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Armáda začala formou darovacích zmlúv ponúkať samosprávam majetok, ktorý už nemieni v budúcnosti využívať pri plnení svojej činnosti. Obce vojenský majetok prijali s nadšením - zatiaľ však nevedia, čo si s ním počnú. Niektoré budovy v bývalých kasárňach si totiž vyžadujú niekoľkomiliónové investície. Zdedené pozemky sa navyše nachádzajú v nevýhodných okrajových lokalitách, kde je komplikované prilákať investorov a podnikateľov.
Čierna nad Tisou dostala od armády približne 10 tisíc m2 pozemkov. "Tento vojenský majetok nám prišiel vhod, pretože polovica pozemkov v meste je nevysporiadaných. Nevýhodu je, že sa tieto parcely nachádzajú 3 až 4 kilometre od mesta. Ako ich využijeme, zatiaľ presne nevieme. Do úvahy pripadá dlhodobý prenájom ale aj úplný predaj," uviedol primátor mesta Tibor Dulík. Čierna nad Tisou zdedila od armády aj časť bývalého ovocného sadu a dve budovy. "Areál je veľmi spustošený, všade sú kríky a budovy sú schátralé. Peniaze na ich rekonštrukciu zatiaľ nemáme," doplnil primátor.
Humenčania z ponúknutého vojenského majetku prejavili záujem o bývalý muničný sklad v oblasti Hubková. "Dostali sme ho od armády na základe darovacej zmluvy. K oficiálnemu preberaciemu konaniu dôjde v najbližších dňoch," informoval vedúci oddelenia správy majetku a podnikateľskej činnosti humenského magistrátu Miloš Meričko. Ako mesto pod Vihorlatom využije priestory bývalého muničného skladu, zatiaľ nie je isté. "Máme určité predstavy, ale tie zatiaľ nechceme konkretizovať, kým nebude definitívne rozhodnuté, čo tam bude," uviedol Meričko. Armáda ponúkla mestu aj priestory bývalej ošipárne v kasárňach. "Tieto priestory nám ponúkli za polovičnú cenu znaleckého posudku, čiže približne za 300-tisíc korún, ale poslanci napokon kúpu spomínaného objektu neschválili," doplnil Meričko.
Prvé rokovania o prevzatí majetku už prebehli aj v metropole Zemplína. Zástupcovia mesta a armády spolu diskutovali o jeho možnom prevode na mesto už v polovici novembra. "Je tu reálna možnosť, že oň prejavíme záujem, ale zatiaľ sme od vojska žiadnu konkrétnu ponuku nedostali. Diskutovali sme najmä o vojenských pozemkoch v intraviláne mesta. Počkáme si až nám predložia hotové podklady a ponuky, potom sa uvidí," povedal primátor Michaloviec Jozef Bobík. O budovách a ďalšom nehnuteľnom majetku zatiaľ mesto nerokovalo.
V Strážskom zostali po transformácii armády opustené budovy bývalých kasární. Mesto však z týchto nehnuteľností nemá žiadny úžitok, pretože vlastníkom budov v bývalých kasárňach už nie je ministerstvo obrany, ale spoločnosť Chemko. Ani Trebišov od armády nedostane žiadne budovy, iba pozemky. "Ide o lokalitu Vojenské lúky, kde bolo cvičisko - nachádza sa za bývalým potravinárskym kombinátom na okraji mesta. Je to jedna z vhodných lokalít na výstavbu budúceho priemyselného parku. Nevýhodu je, že tam zatiaľ nie sú inžinierske siete a prístupové komunikácie. Pozemok prejde na mesto darovacou zmluvou v najbližších dňoch," uviedla vedúca majetko-právneho oddelenia mestského úradu v Trebišove Eleonóra Prokopovičová. Podľa ministerstva obrany nie všetky obce na Slovensku ponuku rezortu využili. "Sú prípady, kedy obce a vyššie územné celky neprejavili záujem o prebytočný majetok, takže nás čaká vyhlásenie osobitného ponukového konania. V ňom prebytočný majetok môže získať za trhové ceny ktorákoľvek fyzická, alebo právnická osoba," uviedol pracovník správy nehnuteľného majetku a výstavby MO SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
