Trebišove so zameraním na futbal. Poviete si, žena ako každá iná. Táto je však niečím zvláštna takmer každý víkend totiž fušuje do remesla chlapom a v oblasti ktorá je doménou mužov, dokazuje, že sem patrí tak ako páni tvorstva. Vidieť ju ako máva zástavkou alebo fúkne do píšťalky, je rozhodne zážitkom. Nech sa páči, žena v netradičnej role futbalovej rozhodkyne Slovenského futbalového zväzu v 1. lige žien a Východoslovenského futbalového zväzu v mužskej tretej lige a v nižších súťažiach. Ivana Kostúrová.
Dôvodom na stretnutie s ňou bola jej nedávna účasť v kvalifikačnom futbalovom stretnutí žien v Moskve medzi reprezentáciou Ruska a Maďarska, ale poďme pekne po poriadku. So svojou kariérou v rozhodcovskom drese začala v roku 1999. Vtedy jej pomocnú ruku podal uznávaný trebišovský futbalový funkcionár Ján Baluch, dnes predseda Oblastného futbalového zväzu v Trebišove. "Vzťah k tomuto najpopulárnejšiemu športu som získala ešte od otca, ktorý aktívne hrával za trebišovský Slavoj. Pán Baluch vtedy využil vhodnú dobu na rozvoj ženského futbalu na Slovensku a ponúkol mi možnosť venovať sa kariére rozhodkyne aj dlhodobejšie. Neváhala som a šla som sa pozrieť, ako zvláda majstrovský zápas mužov Eva Lenková z Vranova nad Topľou. Nadobudla som dojem, že i na takomto zápase fanúšikovia vedia objektívne oceniť kvality rozhodcu, bez ohľadu na to, či je to muž alebo žena," spomína Ivana Kostúrová.
Začiatky sú často ťažké a neraz sa môže stať, že sa zíde z nastúpenej cesty. Najmä vtedy, keď chýba pochopenie okolia. Nepociťovali ste niekedy zo strany hráčov a fanúšikov, aby vám dávali najavo, že futbal je čisto mužskou záležitosťou? "Veru hej, najmä v prvých dvoch rokoch, kedy som sa ako rozhodkyňa s futbalom ešte len zoznamovala. Priznávam, že som sa i dopustila nejednej chyby počas majstrovských stretnutí žiakov a neskôr i mužov. Musela som sa však poučiť z chýb natoľko, aby som sa ďalších vyvarovala," smeje sa sympatická plavovláska. Ako dodáva, veľkou dávkou trpezlivosti sa musela obklopiť nielen ona, ale postupne aj jej rodina a napokon i samotní fanúšikovia. "Moji najbližší sa spočiatku nemohli zmieriť s tým, čo som si to vymyslela. Spočiatku som sa za to i hanbila a chodila som rozhodovať tajne. Nechala som si čas - buď mi to pôjde, alebo s tým jednoducho skončím. Keď som získala dekrét o získaní certifikátu rozhodcu, mala som veľkú radosť. Súhlasila som aj s požiadavkou vedenia školy, na ktorej učím, aby som viedla k futbalu i naše talentované dievčatá."
Po tomto "preklenovacom" období ju zaradili na listinu rozhodcov piatej ligy, kde už hraničí okresný futbal s krajským. Pravdaže, nie každému futbalovému priaznivcovi bola po vôli. " Spomínam si, ako sa v priebehu prvých desiatich minút mnohí fanúšikovia venovali skôr tomu, čo mám na sebe oblečené a ako v tom vyzerám. Potom zisťovali, či viem, čo je to ofsajd a trúsili poznámky na moje nohy a celé telo. Často po mne pokrikovali: Ako budem nadávať, keď je tu žena? Zober si radšej sukňu, či varešku, vráť sa k sporáku!" opisuje svoje začiatky na zelenom trávniku Ivana. Jedných dychom dodáva so smiechom, že keby ženy rozhodkyne sukne naozaj nosili, bolo by ďaleko viac zranených hráčov ako je tomu teraz.
"Neskôr fanúšikovia zistili, že futbal je o hre a rozhodovaní. Zakrátko si na mňa v jednotlivých obciach a mestách zvykli. Čo ma však ako ženu teší najviac, je názor trénerov. Podľa nich vraj, keď je na ihrisku aj žena, futbal je oveľa slušnejší a vulgarizmy sa nechajú v šatni. Môj kredit sa snažím udržať na takom stupni, aby som jednotlivé majstrovské stretnutia odrozhodovala tak, aby som sa nemusela hanbiť pozrieť do očí obidvom súperiacim stranám," pokračuje ambiciózna rozhodkyňa.
Dozvedáme sa tiež, že Ivana sa vyprofilovala z asistentky na hlavnú rozhodkyňu, o čom svedčia aj názory kompetentných funkcionárov v regionálnych kluboch. Nominujú ju dokonca na tzv. rizikové zápasy, v ktorých sa hrá často na ostrie noža. Na takéto zápasy bývajú nasadzovaní rozhodcovia "starí harcovníci" a ani oni to nemajú ľahké- často totiž visí vo vzduchu aj inzultácia rozhodcu. " Ja som sa toho nezľakla a dokonca som túto možnosť brala ako výzvu. Viem, že idem so svojou kožou na trh, buď sa zviditeľním v dobrom svetle alebo naopak - prehrám na celej čiare. Moja sila tkvie v dôslednom dohovore s asistentmi pred každým stretnutím. Je to predsa tímová práca. Zápas riadia vždy traja rozhodcovia. Duch takejto spolupráce sa snažím aplikovať, aj keď som v pozícii asistenta rozhodcu," argumentuje so smelým hlasom Trebišovčanka.
Samozrejme, najväčším ocenením pre každého rozhodcu je delegovanie na medzinárodnej pôde. Ivana už má za sebou minuloročné účinkovanie v kvalifikačnom zápase Ukrajina Portugalsko a na miniturnaji UEFA WOMENS CUP do 19 rokov v Portugalsku. Tohto roku sa zúčastnila na kvalifikačnom stretnutí žien Chorvátsko Bosna a Hercegovina, na ďalšom miniturnaji UEFA WOMENS CUP v Poľsku a len prednedávnom sa vrátila z Moskvy.
Spolu s 29-ročnou Alexandrou Ihringovou z Bratislavy a o štyri roky mladšou Slavomírou Majkuthovou z Košíc rozhodovali kvalifikačné stretnutie Ruska s Maďarkami. " Na letisku v Moskve nás už čakala štvrtá rozhodkyňa Irina Pavlova. S ďalšími predstaviteľmi Ruskej futbalovej federácie nás mercedesom odviezli do hotela "Meždunarodnaja" v centre hlavného mesta, kde sme sa ubytovali. Po slávnostnej večeri sme si prezreli Červené námestie s jednotlivými pamätihodnosťami a ďalší deň, 3. Októbra, sa najprv uskutočnil míting, na ktorom sme sa stretli s delegátom tohto duelu, pánom Gunterom Linnom a so zástupcami klubov. Rozoberali sme,
ako budeme rozhodovať toto stretnutie. Dbali sme o to, aby farby našich dresov a jednotlivých mužstiev boli značne rozlíšené. Začiatok zápasu bol stanovený na 15.hodinu miestneho času," vysvetľuje svoje posledné zážitky za hranicami Ivana.
Raritou pobytu v Moskve bola skutočnosť, že rozhodkyne na štadión doprevádzali štyri obrnené transportéry s vojakmi! " To kvôli bezpečnosti. V hľadisku, na moje prekvapenie mali prevahu chlapi a páčilo sa mi, ako pekne a slušne povzbudzovali svoje hráčky- Rossia ,devočky igrajte, vygrate... Počas celého stretnutia som cítila skvelú spoluprácu s hlavnou rozhodkyňou Ihringovou a najmä v druhom polčase , kedy technicky vyspelejšie domáce futbalistky útočili na súperovu bránu po mojej strane. Ich útočnými a gólovými chúťkami úmerne stúpala aj moja pozornosť na čiare. V týchto momentoch som si v duchu často opakovala slová rozhodcu Igora Šramku: "Čakaj a uvidíš", čo v praxi znamená, že pri ofsajdoch treba tú zástavku veľmi citlivo zodvihnúť. Najlepším vysvedčením pre mňa bolo delegátovo vyjadrenie o tom, že som sa nedopustila ani jednej chyby. Rusky napokon porazili Maďarky 4:0," spomína na krušné chvíle počas zápasu. Ako dodáva na záver, neopakovateľný pobyt v Moskve jej bude navždy pripomínať reprezentačný ruský dres, moskovská vodka v porcelánovom domčeku a matriošky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
