považovali za novinársku kačicu. Fotozábery a videonahrávky však presvedčili, že zubrom sa nové bydlisko zapáčilo a okamžite sa začali správať ako doma.
Črieda pozostávajúca z dvoch býkov a troch kráv, pochádzajúcich z európskych ZOO, prežíva čas adaptácie zatiaľ v oborke. Takto je zabezpečené ich každodenné monitorovanie, počas ktorého sa skúmajú ich vzájomné sociálne väzby a zdravotný stav každého jednotlivca. Okrem zoológov sú pod drobnohľadom študentov vysokých škôl, pre ktorých sa stali aj témou diplomovej práce. Čas aklimatizácie bol určený na 6 mesiacov a v týchto dňoch sa zvieratá spolu s odborníkmi z národného parku Poloniny (NPP) pripravujú na definitívne vypustenie do voľnej prírody.
" Naše zubry už čoskoro dostanú rádiotelemetrické obojky, aby sme ich po vypustení do voľnej prírody mohli monitorovať. Doteraz všetko prebieha bez problémov. Zvieratá si na seba zvykli, došlo medzi nimi k určeniu hierarchie. Stádo vedie 12- ročná samica Ittina, ktorá rozhoduje, kedy sa ide na pastvu, kedy budú zubry piť aj kedy je čas odpočívať," hovorí zoológ NPP Štefan Pčola. Ako to vyzerá s jedálnym lístkom nových obyvateľov národného parku? "Členovia čriedy sa živia väčšinou sami, počas letného rastu bylín spásali trávu a obhrýzali vegetáciu. Samozrejme, čiastočne ich prikrmujeme aj senom a na prilepšenie im dávame obilný šrot. Zubry nám rastú bez komplikácií a v rámci veterinárnej kontroly im odoberáme a vyšetrujeme vzorky trusu," dodáva zoológ.
Keďže tieto tury pochádzajú z chovu v zajatí, boli zvyknuté na ľudí a brali ich ako bežnú súčasť svojho života. Preto bude ešte nejaký čas trvať, kým nadobudnú prirodzenú ostražitosť pri stretnutí s "kráľom tvorstva". Laikov prekvapuje, že po príchode do Polonín nedošlo medzi členmi stáda k "rožnej výmene názorov" na to, kto bude stáť na jeho čele. Aký bude ďalší osud slovenských zubrov hrivnatých? Nehrozí, že keď im strážcovia parku otvoria vráta ich obory, že odídu do poľskej časti pralesa? "To sa dnes vylúčiť nedá. Na poľskej strane žijú omnoho väčšie čriedy týchto párnokopytníkov. Je celkom možné, že pri svojom migrovaní sa čriedy nakoniec aj stretnú a spoja. Zabrániť tomu nie je v našej moci a nakoniec, nie je to ani naša snaha. Príroda urobí iba to, čo bude pre zvieratá najlepšie," vysvetlil Pčola.
Podľa jeho názoru poloninským zubrom nehrozí nebezpečenstvo zo strany veľkých šeliem. Je presvedčený, že zubry aj v tomto počte majú dostatočnú silovú prevahu. "Miestne mäsožravce sa živia inou potravou a preto zubrom hrozí z ich strany iba minimálne nebezpečenstvo útoku. Omnoho väčším nebezpečím pre túto malú čriedu kráľov karpatských hôr môžu byť pytliaci," tvrdí. Pracovníci NPP, aj ostatní zainteresovaní sú v otázke ďalšej existencie zubrov na území Zemplína optimistickí. K piatim, teraz už starousadlíkom, by mali v budúcnosti pribudnúť ďalší traja členovia stáda. Motívom je snaha zaručiť genetickú stabilitu budúcich mláďat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
