jazykov a smerov - školáci z Budkoviec v Michalovskom okrese v regióne Humenného strávili dva týždne spolu s Poliakmi a Nemcami a aby to bolo zaujímavejšie, lámali si jazyky. Nie doslovne, ale keď vezmeme do úvahy, že ste tu počuli mätež troch jazykov, je jasné, že slovenčina sa lepila na Poliakov, poľština na Nemcov aj Slovákov a nemčina zase na tých, ktorí jej nehovoria rodná reč. Dobrý babylon jazykov... Babylon, ktorý sa počas tých pár dní snažilo zbúrať 60 detí z troch krajín. Ale poďme pekne po poriadku.
V skutočnosti nehovorím o stavebných prácach na nejakej budove, ale o dvojtýždňovom medzinárodnom jazykovom tábore, nazvanom Búrame jazykové bariéry, ktorý získal podporu od Európskej únie. Istým spôsobom je ojedinelý - realizátorom projektu zo slovenskej strany je totiž základná škola Budkovce, ktorá naň získala peniaze z programu Socrates ako jedna z mála obecných škôl na Slovensku! Jej partnerom je gymnázium z poľského Gminu Laszki. Ako hostia tu boli aj mladí Nemci z Forstu, ktorým síce projekt neprešiel, ale napriek tomu prišli na vlastné náklady.
"Obec Budkovce mala úzke kontakty s poľskou stranou už dávnejšie. Keďže na škole sa väčšinou vyučuje nemčina, do projektu sme pôvodne chceli zapojiť aj nemeckých priateľov z mesta Forst, ale im na národnej úrovni projekt neprešiel a do Rokytova napokon prišli len ako hostia," hovorí koordinátorka projektu a zástupkyňa ZŠ v Budkovciach Martina Bajužiková. Ako dodáva, cieľom projektu bolo zlepšenie jazykových znalostí detí, spoznávanie kultúry a tradícií partnerskej krajiny.
Komunikačným jazykom bola síce počas štrnástich dní v tábore nemčina, ale to nevylučuje, že deti zaúčali do tajov tej-ktorej rodnej reči aj tých ostatných. Metódy výučby ako aj efekt boli naozaj zaujímavé. "Do tábora sme vybrali po dvadsať detí z Poľska aj Slovenska. Štyri hodiny každého dňa patrili výučbe jazykov nielen nemeckého, ale aj poľského, resp. slovenského a opačne. Pravdaže, robili sme to zábavnou a hravou formou. Decká boli rozdelené do troch centier jazykového, hudobného a akejsi tvorivej dielne," vysvetľuje M. Bajužiková.
Jednou z metód bolo vyučovanie slovíčok a konverzácia pomocou hudby, tanca. Akékoľvek slovíčko deťom napadlo, ihneď ho tie ďalšie prekladali do svojich jazykov. Slov v slovnej zásobe pribúdalo aj vďaka pesničkám každá krajina mala bojovú úlohu naučiť tých ostatných nejakú svoju národnú. "Rovnako to bolo s rôznymi hrami. Nemci nás naučili svoju hru Drevený Michal, čo je také čosi ako Ide Pešek okolo a Poliaci nám zase ukázali Červené jahody, čo sa zase podobá na našu hru Červený šátečku. Na rozvoj komunikácie poslúžila aj karička, stoličkový tanec, jednokročka," smeje sa M. Bajužiková.
V tvorivých dielňach dobre pomohla hra meno - mesto - zviera vec, bingo s obrázkami, papierové nebo peklo atď. Rozvíjaniu komunikačných schopností, ale pravdaže aj vzájomnému zoznámeniu sa slúžili dlane vystrihnuté z papiera, do ktorých si deti vpisovali mená svojich priateľov, pričom si navzájom pomáhali rukami, nohami a jazykom...
Najviac srandy zažili pri tvorbe spoločného slovníka. Bude asi prvý svojho druhu slovenskopoľskonemecký. "Budú v ňom základné okruhy slovíčok oblečenie, športy, farby, slovesá, časti tela a podobne. Deti sa nasmiali najmä na výslovnosti napríklad Nemcom robili problémy naše písmená s mäkčeňmi. Rovnako to bolo s nami smerom k Poliakom, ktorých jazyk má tiež kopu špecifík. Deti pri tvorbe slovníka tak trochu aj vymýšľali veď nájsť napríklad výraz pre siamské dvojčatá vo všetkých troch jazykoch nebolo jednoduché. Okrem slovníka pracovali aj na vlastných web stránkach a robili si fotky, z ktorých vznikne fotoalbum," hovorí M. Bajužiková.
Pravdaže, tábor nebol len o drile a vyučovaní. Priestor sa našiel aj na výlety, športové aktivity, rôzne zábavné súťaže, prechádzky do okolitej prírody a podobne. "Tri večeri patrili prezentáciám jednotlivých národov Nemecka, Slovenska a Poľska, počas ktorých sa okrem iného predstavili aj národné kuchyne. Nemci nás naučili variť svoje zemiaky s tvarohom je to niečo ako naša tatárska omáčka a bolo to celkom chutné. Poliaci nám zase ukázali svoje národné jedlo šmaľcovi chlieb, ale je to normálne jedlo, nie chlieb s masťou," vysvetlila M. Bajužiková. Súčasťou programu bola aj táborová olympiáda, návštevy plavárne, športové zápasy vo futbale či hádzanej. Pekné spomienky budú mať aj konkrétnu podobu kamienky, ozdobené farbou a krakovaním.
"Nazbierali sme ich na prechádzke a potom spolu zdobili. Deti si ich vezmú domov a budú im pripomínať, kde boli a čo tu prežili," myslí sa M. Bajužiková. Napriek širokému spektru aktivít a naozaj pestrému programu bol najobľúbenejšou táborovou činnosťou spoločný diskotanec, ktorým sa nakazil každý, vrátane pedagógov. "Na našej škole fungoval krúžok diskotancov, na ktorom sme nacvičili jednu choreografiu. Najskôr ju deti svojim zahraničným priateľom ukázali len ako nejakú prezentáciu, čo vedia, ale napokon sa z neho stal táborový hit," smeje sa M. Bajužiková.
Ako dodáva na záver, tábor síce skončil a viac než úspešne, ale projekt ešte ani zďaleka nekončí. "Je rozložený až do júna budúceho roka. Dovtedy bude na svete spomínaný slovník, ktorý bude v knižniciach na školách a rôznych partnerských organizáciách. A čo je najdôležitejšie, v jari zase naše deti pôjdu na rovnaký tábor do Poľska," dodala na záver M. Bajužiková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
