Remetských Hámroch. Kameňom úrazu, ktorý ho dostal do sporu s obcou je cesta, ktorá vedie cez pozemok domova, ale napriek upozorneniam a zákazom ju používajú aj obyvatelia.
"Keď som v roku 1998 nastúpila do funkcie, požiadala som starostku obce Evu Landovú o spoluprácu pri komunikácii s občanmi, ktorí boli dlhé roky zvyknutí chodiť touto cestou, čo narúšalo chod domova. Rozhodli sme sa to riešiť nainštalovaním brány. V snahe vyjsť v ústrety občanom som ako štatutárka domova v tom čase pristúpila na kompromis, že cestu cez pozemok môžu naďalej používať školáci, lebo na hlavnej ceste nie je chodník," uviedla pre KORZÁR riaditeľka detského domova Anna Soročinová. Ako dodala, napriek zákazu komunikáciu naďalej používali aj dospelí Remetskohámorčania a neraz sa po nej preháňali výrastkovia na motocykloch. Keďže riaditeľka vec nechcela hnať do extrému, vyčkávala.
"Žiaľ, z cesty sa pomaličky stávalo korzo a čoraz častejšie sme sa stávali svedkami rôznych drobných krádeží a vandalstiev raz nám vyťahali kríky zo živého plota, inokedy zmizli uteráky z exteriérového sušiaka. Keď to už bolo na dennom poriadku, navštívila som starostku s tým, že chcem dať areál oplotiť. Nesúhlasila s argumentom, že sa tým naruší charakter lesoparku, v ktorom budova domova leží," vysvetlila.
Situácia sa vyhrotila počas uplynulého leta, kedy začalo pribúdať účelových "naschválov" dedinčanov za snahu zabrániť im vstup na pozemok. Jeden na "zakázanej" ceste narazil bicyklom do auta domováckeho ekonóma a obvinil ho, že mu polámal ruky, ale vyšetrenie to nepotvrdilo. "Vtedy som dala bránu uzavrieť zámkou. Hneď na to mi volala starostka, ako si to predstavujeme od rána sa vraj ku nej chodia ľudia sťažovať, ako sme si mohli také niečo dovoliť," povedala riaditeľka domova. Následne si vyžiadala výpis z katastrálnej mapy, podľa ktorej pozemok aj cesta patria domovu. "Ukázala som ho starostke a požiadala ju o zvolanie verejného zhromaždenia, na ktorom občanom vysvetlím, že porušujú zákon. Keby totiž došlo k nejakému úrazu našich detí, na zodpovednosť by zriaďovateľ volal mňa! Starostka ho nezvolala, len vyhlásila do rozhlasu, že ľudia cestu nemajú používať. Na druhý deň bránku rozbili," vysvetľuje A. Soročinová.
O pár dní na to pri vchádzaní ku domovu mladý motocyklista takmer narazil do riaditeľkinho auta, na pozemku museli naháňať kravy a hľadať ich majiteľa. Čoraz častejšie sa stávalo, že hodinu pred polnocou pobudilo osadenstvo domova, kde je 40 detí, vrátane dojčiat, hlasné zvonenie, ktorým sa zabávali miestni výrastkovia. "Požiadala som o pomoc aj políciu, ale tá nemá na ochranu domova dosť ľudí a stráženie si dovoliť nemôžeme," povedala riaditeľka. Poslednou kvapkou, kedy pohár trpezlivosti pretiekol, bola krádež malotraktora, ktorý zlodeji zobrali z garáže a ešte stihli zdevastovať zadnú bránu. "Celé to nepovažujem za nič iné, ako akt pomsty kvôli tej ceste, akési infantilné vyrovnávanie účtov," myslí si A. Soročinová.
Starostka obce Eva Landová vidí vec v inom svetle podľa nej nejde o žiadny spor a vylúčila, že by drobné krádeže a vandalstvá súviseli so "zakázanou" cestou. "Na polícii mi povedali, že čosi podobné sa deje aj v iných obciach, nielen v Remetských Hámroch," tvrdila. Podľa jej slov by vedenie domova malo rešpektovať zvyklosti dedinčanov, ktorí spornú cestu používali dvesto rokov. "Mňa osobne veľmi prekvapilo, že cesta a pozemok nepatria obci, ale domovu. Preto som aj vyhlásila do rozhlasu, že tadiaľ nesmú chodiť. Teraz som sa ocitla medzi mlynskými kameňmi - riaditeľka sa hnevá, lebo ľudia zákaz nerešpektujú a dedinčania, ktorých u nás žije takmer 700 sa sťažujú, lebo nechápu, prečo by tadiaľ nemohli chodiť," podotkla Eva Landová. Ako dodala, nebráni sa zvolaniu verejného zhromaždenia. "Ideálnejší by bol kompromis. Do úvahy prichádza aj možné odkúpenie pozemku a cesty," dodala na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
