predstaviteľov kopanec do zadku. Prvýkrát ich páni ministri počastovali tvrdou realitou hneď po povodniach, keď sa nielen samosprávnici, štátni úradníci, ale aj radoví občania začali pýtať, ako to bude s náhradou škôd. Pánom zhora sa v tej chvíli chlieb so soľou, ktorým ich boli privítali, akosi začal zadŕhať v krku a vykrúcačky nebrali konca.
Nešťastní Malčičania, Markovčania, Falkušovčania, Oborínčania aj tí ostatní, ktorých zoznam by bol asi dosť dlhý na pol komentára, zacítili na pleciach dotyk odmietania. Motív bol jasný: Nie sú peniaze. Otázka znie, prečo, či skôr prečo nie sú pre Zemplín? Ale šľak to traf, ťažko skúšaný región prežil aj horšie veci a akosi si už zvykol na to, že ďaleká Bratislava naň hľadí so záujmom len v čase predvolebných guľášov a účelovo nasľubuje hory doly, z ktorých potom už zostanú len "doly"... Takže tak, povodne sme si zabsolvovali na vlastný účet, povymývalo nám domy, zaplavilo záhrady, úrodu môžeme dať akurát tak sviniam, ale to nič. Keď sa však obrátený chrbát uja štátu pred nami objaví dvakrát za sebou, asi začneme tuho rozmýšľať, čo sa deje.
A ono sa to stalo! Po povodniach totiž prišlo neplánované pokračovanie katastrofického seriálu. V druhom dieli sa na vyšťavených, unavených, sklamaných a tak trochu napálených občanov zaplavených obcí spustila ďalšia spŕška komáre. Nuž, ak sa nedá ujsť pred vodou, tak pred lietajúcim hmyzom, ktorí začal dedinkám systematicky znepríjemňovať život, už vôbec nie... Vyrojil sa ako druhá egyptská rana, utiecť nebolo a ešte stále nie je kde. Zemplín zase začal volať o pomoc, starostovia žhavili linky, prosili radu, peniaze, čokoľvek, len aby to prestalo. A odpoveď? Michalovská "hygiena" naznačila, že ondavské komáre nie sú a ani nebudú zdrojom epidémie a dala od toho ruky preč s odôvodnením, že v jej rozpočte sa s nejakým premnožením komárov aj tak nerátalo. Zemplín prosil ďalej vládu, ministrov, každého, kto chcel počúvať. Ako jediné na volanie zareagovali nadácie, ktoré do obcí naklusali s autom plným repelentov a Raidov. Každá rodina vyfasovala jeden a popri vareniu nedeľného obeda si voľný čas vypĺňala likvidáciou lietajúcej hávede. Zhora každý čušal, veď kým komáre nežerú nás v klimatizovaných bratislavských úradoch...
Najlepším číslom predstavenia bola rozhodne návšteva pána prezidenta, ktorý sa nechal počuť, že nie je čarodejník a preveľmi sa čudoval otázkami novinárov, či si na cestu do Zemplína pribalil repelent. Starostu Oborína počastoval brisknou odpoveďou na adresu premnožených komárov: "Nevyzeráte, že by ste bol poštípaný." Nuž, odpoveď hodná diplomata! Rovnako ako argument nemenovaného odborníka na životné prostredia: Likvidácia komárov by stála viac ako milión korún, čo by boli zbytočne vyhodené peniaze veď oni aj tak o pár týždňov podochnú.(?!) Iste z vtáčej perspektívy a najmä ďalekej Blavy to môže vyzerať ako vyhodené peniaze. Otázka znie: Boli by vyhodené, aj keby ich bolo potrebné poslať na boj proti komárom vo vládnych inštitúciách? Vtedy by všetci asi inak stepovali a aj ten poondený milión by sa našiel, len aby tie potvory neštípali zákonom chránené obyvateľstvo výkladnej skrine Slovenska a hlavne - vládne zadky. Žiaľ, my máme len také obyčajné zemplínske nám stačí Raid.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
