čohosi bolo viac než dosť. Akoby zatiahnutá obloha nad Zemplínom osudovo ovplyvňovala konanie každého z nás a niekde sa to odraziť muselo. A aj sa odrazilo počnúc koncom júna sa v policajných zvodkách so železnou pravidelnosťou opakovali dopravné nehody. Tento rok ich bolo neúrekom a namiesto tradičnej uhorkovej sezóny, keď je o témy núdza, sme si všetci tento rok užili tragédií, ktoré nasledovali jedna za druhou ako na bežiacom páse.
Človeku je ťažko a musí mať poriadne silný žalúdok, keď sa každodenne stretáva so smrťou v priamom prenose najmä keď je taká zbytočná. Aj keby nechcel, popri suchému konštatovaniu faktov mu hlavou prebleskuje myšlienka: Prečo, prečo, prečo? Kam sa všetci tak ponáhľame? Moderné štvorkolesové tátoše, ktoré denne osedlávame, sú pre nás zdá sa, nielen rýchlym dopravným prostriedkom, ale v poslednom čase sa až pričasto stávajú mobilnou a mimoriadne dostupnou zbraňou. Bilancia nehodovosti v Zemplíne hovorí sama za seba za pár uplynulých týždňov neprešiel deň, aby sa niekde niečo nezomlelo. Stačí sa pozrieť len na poslednú sobotu v priebehu jedinej hodiny na dvoch miestach v Michalovciach a na Zemplínskej šírave, došlo k dvom kolíziám. Bilancia: Jeden chodec mŕtvy priamo na priechode a dvaja ťažko zranení.
Mužovi z Kaluže už život nikto nevráti, ale aké myšlienky asi prúdia hlavou tomu, ktorý po nehode v Michalovciach leží v nemocnici a je ochrnutý od pása dole? Nie, on nebol na vine, len mu proste niekto nedal prednosť. Je to osud, alebo mu "tak trochu" pomáhame?
Zemplínska šírava je tiež kapitolou samou o sebe, nehody sú tam na dennom poriadku. Je to pekný paradox, veď je to miesto, kam ľudia chodia, resp. by mali chodiť oddychovať, či nie? A predsa rovná cesta láka dupnúť na plyn, nejeden šofér neodolá a s vetrom vo vlasoch si to po nej páli raketovou rýchlosťou. Akoby sme provokovali pani Šťastenu: No, ukáž, či pri mne stojíš! Keď je všetko OK, tešíme sa z adrenalínu, ktorý rýchla jazda vyvoláva, ale...kde berieme tú istotu, že pri nás stále stojí anjel strážny? Aj on predsa občas potrebuje dovolenku, háčik je v tom, že nevieme, kedy si ju čerpá.
Obrana - správať sa tak, akoby mal voľno stále. A to nám veľmi nejde mnohým. Veď riskovať sa oplatí znie staré heslo. Áno, oplatí, ale nie hazardovať! A to je veľký rozdiel... Keď hľadíme do tváre svojej vlastnej smrti alebo príbuzným, ktorým sme vďaka túžbe po adrenalíne v zlomku sekundy zobrali niekoho blízkeho a drahého, je neskoro. Zostanú len oči pre plač, výčitky na celý život a nezodpovedaná otázka: Prečo, prečo, prečo?
Leto pomaly končí, zabudnite... Žiaľ, rýchle autá budú na našich cestách stále. Je len na nás, s akou dávkou zodpovednosti za seba aj za ostatných okolo, do nich sadáme a štartujeme. Heslo znie: Ponáhľaj sa pomaly! Keď budete pritláčať plynový pedál, myslite na to, že toto leto, hocijaké nepodarené, by pre vás alebo niekoho iného, mohlo byť tým posledným. Riziko existuje stále a za všetko sa platí... Leto končí, ale ešte nás čaká babie... Nestojí za to počkať si naň?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
