dokopy, mnohí im vraveli: "To nebude znieť dobre". Považovali ich za nevšedné hudobné zostavenie, akúsi netradičnú konšteláciu hudobných telies. Avšak po mnohých úspešných koncertoch a vystúpeniach aj tí najväčší neveriaci sňali klobúk dole pred sviežim hudobným vetrom, ktorí zavial spod vihorlatského kopca.
Klavirista Juraj Valenčík, huslista Karel Krátky, Jozef Jakubo - trúbka, Martin Rusnák - kontrabas a gitarista Augustín Staško presvedčili vlastným receptom publikum, že aj dnes už zašlé evergreeny v ich podaní majú stále svoje čaro, príťažlivosť a vedia si získať srdcia poslucháčov. Podľa odborníkov z umeleckej brandže toto nevšedné akustické obsadenie z počiatočného koketovania s džezovými témami prerástlo do seriózneho aranžmá. Skvele oprášili hity najmä od Beatles, ale aj známe české šlágre a ďalšie skladby zo sedemdesiatych rokov, ktoré dostávali voľakedy do varu už dnešných päťdesiatnikov. Okrem gitaristu Jozefa Staška sú všetci absolventi konzervatória v Košiciach, čo dodáva ich muzike punc profesionality. "Hoci Jožo nie je konzervatorista, je akousi hudobnou dušou skupiny, bez ktorej by to nešlo. Má muziku proste v srdci, je to skvelý gitarista, ktorého talent ani nepotrebuje vyššie hudobné vzdelanie," povedal líder skupiny Juraj Valenčík.
Štyria konzervatoristi evergríňaci - sú zároveň učiteľmi na základnej umeleckej škole v Snine, kde sa aj ich staronové hity po skončení vyučovania rodia. Zaujímavosťou je, že svoje úspešné skladby nikdy nenacvičovali, jednoducho sa len stretli a rovno hrali. "Je to výhoda hudobných profesionálov, ktorí nemusia niečo tvrdo nacvičovať, ako mladé začínajúce kapely. Rozdáme si len noty a proste hráme, ideme rovno na vec. Naše stretnutia nie sú teda nacvičovaním skladby v pravom slova zmysle, ale akýmsi zvukovým doladzovaním," hovorí klavirista Valenčík.
Preraziť spočiatku nebolo jednoduché ani pre hudobných machrov. "Hrávali sme niekoľko rokov v hoteli Kamei na Sninských rybníkoch, kam často prichádzala aj zahraničná klientela. Veľmi sa im naše podanie celosvetových hitov páčilo. Sninskí poslucháči si k nám cestu razili o čosi pomalšie, ale keď sme sa viacerými koncertmi zviditeľnili, začali domáci chodiť večer na rybníky len kvôli nám. Dnes už máme na naše prekvapenie stále publikum aj v radoch mladých ľudí," dodáva spokojne Valenčík.
Vznik Evergreen Quintetu v 95. roku bol podľa chlapcov nielen úžasný nápad, ktorý sa spontánne zrodil v ich hlavách, ale aj nevyhnutnosť, ktorá ich zachránila pred hudobnou agóniou. "Voľakedy sme všetci hrávali v rôznych miestnych kapelách po svadbách a zábavách. Po dvanástich rokoch nás to začalo pomaly umelecky zabíjať. Nenapĺňalo nás to a náš hudobný život strácal šťavu," hovorí Valenčík.
Quintet má už dnes nahrané vlastné CD so štrnástimi skladbami a v stálom repertoári majú viac ako stotridsať skladieb. Quinteťáci sa však stretli okrem pozitívneho aplauzu aj s kritikmi, ktorí ich hudbu považujú len za obyčajné kopírovanie úspešných skladieb a hudobníkov. "Mnohí mladí hudobníci dnes dajú dokopy skladbu a pyšne sa tvária, že urobili niečo nové, vlastné a charakterizujú sa ako nezávislí a nikým neinšpirovaní. Pritom je to niekedy len zmes ľahkých, nenáročných zvukov a melódií. My síce hráme známe sklady, ale vďaka našej improvizácii a spontánnosti im dávame nový šat, kde vlastne si poslucháč vypočuje v pozadí známu melódiu, ale do ucha sa mu dostáva v novej netradičnej forme. A práve to sa mnohým naším fanúšikom páči, naše vystúpenia nikdy nie sú rovnaké. Tú istú skladbu zahráme stále ináč, takže o obyčajnom kopírovaní to ani zďaleka nie je," tvrdí klavirista Juraj.
Ten začal v poslednej dobe dokonca experimentovať a pracuje doposiaľ v nie veľmi prebádaných vodách, ktoré sú akousi zmesou poézie a hudby. "Pripravujem s vynikajúcou a talentovanou recitátorkou Annou Lazúrovou nové CD s trinástimi básňami a skladbami zároveň. Bude to akási symbióza slova a hudby dokopy, kde zaujímavé básne bude doprevádzať v podmaze originálna hudba, ktorá umocní poslucháčovi zážitok z poézie a naopak. V súčasnosti je už polovica vecí hotových. Poslucháči sa majú skutočne na čo tešiť," vysvetlil Juraj.
Dnešná doba je nemilosrdná aj k sninským učiteľom hudby a nie je vylúčené, že vďaka drsným podmienkam v školstve odídu evergríňaci na Malibu. "Je to náš spoločný dávny sen, ktorí by sme si radi splnili. Hrať v exotickom prostredí pri mori hudbu, ktorá dostane všetkých do pohody. Skoro na každom našom vystúpení sme mali so sebou symbolický plagát s nápisom Malibu, ktorí v nás aspoň trochu navodzoval pocit, kulisu úžasnej atmosféry z ďalekej krajiny. Možno čoskoro umeleckú školu v Snine zrušia a my budeme na Malibu nie chcieť, ale dokonca musieť odísť, aby sme sa vôbec uživili a nielen hrali pre dobrý pocit," dodal na záver líder skupiny Evergreen Quintet Juraj Valenčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
