atmosféru adrenalínu, rýchlych kolies a silných burácajúcich strojov. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s človekom, ktorého životom sa prelínajú športové autá a rýchla jazda. Do života pretekárov, úspechoch a neúspechoch v športe za volantom sme nahliadli spolu s bývalým automobilovým pretekárom Rastislavom Aschmannom.
Ľudia vás majú možnosť poznať najmä z pôsobenia v manažmente v spoločnosti VIHORLAT. Čo však o vás zrejme nevedia, je váš vrelý vzťah k rýchlym kolesám. V motoristickom športe ste známy ako pomerne úspešný okruhový jazdec a jazdec do vrchu. Vrcholom vašej športovej kariéry bola najmä druhá polovica 90tych rokov, kedy ste získali niekoľko majstrovských titulov. Aké boli vaše začiatky a prvý štart?
- Už ako chlapec som sa zaujímal o všetko, čo na kolesách vrčalo, alebo sa nejakým spôsobom hýbalo. Ako pätnásťročný som dostal svoju prvú motorku, potom prišiel vodičák na auto. Na vysokej škole som sa stretol s ľuďmi, ktorí mali podobné záujmy ako ja a tak moje automobilové začiatky začali na brannoorientačných automobilových súťažiach, kde po niekoľkých odjazdených súťažiach sme požiadali o licenciu. V roku 1985 som sa postavil na svoj prvý ozajstný pretek do vrchu so Škodou 120 LS. Po ukončení štúdia som prestúpil do automotoklubu AMK VSŽ Košice, kde som jazdil kopce na silnejšej Škode 130 RS. To mi vydržalo do roku 1989. Po otvorení hraníc nastali aj nové možnosti v automobilovom športe a tak sme v roku 1991 už vo vlastnom klube, zakúpili automobil BMW M3.
Vaše úspechy a neúspechy?
- Tých neúspechov bolo spočiatku veľmi veľa. Boli sezóny kedy sme nedošli ani do cieľa, či už vďaka poruche, alebo nehode. Zakúpením bavoráka a jeho neskorším "skrotením" sa začalo blýskať na lepšie časy. V roku 1992 som bol tretí v skupine N, vtedy ešte vo federálnej súťaži. O dva roky neskôr už prvý na Slovensku v skupine N, a to ako na okruhoch tak aj v kopcoch. Úspechy so sebou priniesli aj nových sponzorov a tak sme koncom sezóny 1994 kúpili BMW M3 upravené pre skupinu A. Aj toto auto mi prinieslo nejeden úspech a tak som v nasledujúcom roku obhájil oba tituly. Päť minút slávy ako sa vraví víťazom, som mal možnosť zažiť aj v Brne v roku 1995 v medzinárodnej súťaži, kde som vyhral komplet jeden pretek a na stupni najvyššom som si vypočul našu hymnu. Je to chvíľa, ktorá sa dá len ťažko opísať, tú človek musí zažiť. V sezónach 1995 1997 som získal trikrát titul Majstra strednej Európy v pretekoch automobilov do vrchu. K najväčším triumfom však patrí sezóna 1999, kedy som sa stal absolútnym víťazom Majstrovstiev SR do vrchu v kategórii plechových áut. Ak to teda zhrniem, moja športová kariéra predstavuje okrem troch spomínaných titulov zo strednej Európy, ešte trinásť titulov Majstra SR pre okruhy a kopce a rad iných ocenení.
S ktorými známymi pretekármi ste súťažili?
- Po úspechoch doma som sa konfrontoval a tiež zbieral skúsenosti v zahraničí na rôznych národných a medzinárodných pohároch. Veľký športový zážitok mám z 24 hodinovej automobilovej súťaži na okruhu Nűrburgring, kde som sa stretol s európskou a svetovou špičkou. V Česku som odjazdil celú jednu sezónu na okruhoch v stredoeurópskom pohári Superturismo. Jazdil som tu v tíme Doda Studeniča na Audi 80, kde jazdil aj
jeho syn Andrej. Súťažil som tu viac menej s profesionálmi, medzi ktorých patrili a patria mená ako Charouz, Enge, Kopecký, Malchárek a ďalší. Tieto preteky však už smerovali k profesionálnym súťažiam, kde som sa musel rozhodnúť či budem iba závodiť alebo sa iba venovať svojej práci. Oboje naraz nešlo, a to viedlo aj k môjmu ďalšiemu rozhodnutiu.
Na čom jazdíte dnes?
- Zostal som verný BMW.
Autor: Roman GALLIK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
