rozhodovalo sa dlho, tajilo ešte viac a napokon výber padol na duo Košičanov, ktorí vraj vedia, ako "prinavrátiť" Sobranským kúpeľom ich zašlú slávu. Éterom lietali sľuby o grandióznej rekonštrukcii kúpeľov, o desiatkach miliónov investícií, o samoplatcoch, ktorí si prídu do kúpeľov poležať či pacientoch, ktorým sa tu tak zapáči, že si budú chcieť svoj pobyt predĺžiť- za vlastné. Krásne sny...ale realita je inde. Bublina spľasla a dosť to bolí!!! Všetkých, počnúc chudákmi zamestnancami, ktorí ktovie kedy uvidia svoje mzdy, cez primátora mesta a poslancov po samotných Sobrančanov, ktorí snívali, že ich mestečko sa vďaka kúpeľom konečne začne rozvíjať.
Nedá sa svietiť, zo strategického investora sa proste vykľulo čosi celkom iné ako si vysnívali. Žiaľ, je na škodu mesta, že sa nenechalo viesť aspoň zvieracími inštinktmi. Signálov bolo neúrekom. Prvé podozrenie malo padnúť, keď sa neustále presúval termín vzniku novej akciovej spoločnosti mal to byť september 2003 a napokon bol z toho január 2004. Ešte obozretnejšie malo byť mesto pri kontrole plnenia sľubov investorov, týkajúcich sa vybavenia licencie nového súkromného zariadenia u uja Zajaca. Ako je vôbec možné, že vklad niekoľkomiliónového majetku mesta do akciovky neprebehol súbežne s garanciou, že nová akciovka má licenciu?! Veď seriózny biznis má predsa prebiehať systémom "z rúčky do rúčky". To si nikto v tejto vysokej hre s majetkom občanov neuvedomil, že bez licencie sú kúpele len kopou prázdnych budov bez pacientov? Bez nej a následnej objednávky zdravotných poisťovní sa žiadny biznis konať nemal!
Ak už vtedy nemalo vedenie mesta divné pocity v žalúdku, tak je to dosť nepochopiteľné. Určite začali v januári, keď investor nedajbože vydajkať od Zajaca licenciu. Kúpele šli samospádom, zamestnanci šaleli, vedenie mesta tiež a neistota, obavy a podozrenia rástli. Nebol to motív, že treba ísť do defenzívy? Žiaľ, nestalo sa. Nevedno, prečo sa mesto až vtedy začalo viac zaujímať o reálnosť vízií investora, o jeho finančné zázemie, o účtovníctvo a dokumentáciu kúpeľov, ktorá sa "robila" v Košiciach. Ono k nej proste nemalo prístup. Aká to dôverčivosť a nezodpovednosť malo v rukách majetok Sobrančanov!
Na jednej strane síce tlačilo na zvolanie mimoriadneho Valného zhromaždenia akciovky, ale na strane druhej sa naďalej nechávalo opíjať rožkom. Čakalo pridlho - po februárovom ex tempore s nevyplatenými mzdami nastalo krátke oživenie a v apríli všetko prasklo. Skôr ako mesto stratili nervy zamestnanci. Kúpele sa ocitli v kolapse, dlhovali každého, hrozil im konkurz. Kto za to môže? Iste, dnes sa situácia zmenila, ale za akú cenu? Mestu sa po takmer pol roku podarilo investora dokopať na Valné zhromaždenie a bolo nútené kvôli získaniu majoritného podielu odkúpiť ďalšie akcie. Chápte časť svojho vlastného majetku muselo ešte raz kúpiť!!! Opäť nastáva čas snov o znovunaštartovaní kúpeľov. Budú sa opäť stavať vzdušné zámky? Zostáva veriť, že mestu už jeden dopad na zem reality stačil. Dovtedy sa totiž chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Dôvera Sobrančanov ten kúpeľný už poriadne naštrbila a odpočet sa blíži...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
