a bolo to prvý a zároveň aj poslednýkrát.
Zažila som tam chaos a slabé vedenie... Predavačky sú tam úplne zbytočné, zákazník sa musí ísť o každom letákovom výrobku informovať na centrum zákazníkov. Predavačky nevedia nič o ničom... Po dvoch hodinách blúdenia v chaose medzi regálmi som to vzdala a vybrala som sa k pokladni, ale aj tam ma čakalo "super prekvapenie". Pani v pokladni mi veľmi nepekným spôsobom oznámila, že nemôžem platiť manželovou kartou. Bola som z toho dosť prekvapená, pretože manželovu kartu používam stále.
Na moju otázku, odkedy to platí mi odpovedala, že "u nich odjakživa." Po domáhaní sa vysvetlenia na mňa nakoniec so zlosťou "vyskočila", že by som mohla manželovu kartu zneužiť - ak by sme boli v rozvodovom konaní, a preto ju nemôžem použiť, a že to je nariadenie mojej banky (po informovaní sa v mojej banke viem, že takéto nariadenie nikdy nevydali a taktiež ani vydať nemôžu).
Konverzáciu s touto "milou" pani som vzdala, zaplatila som svojou kartou a vybrala som sa do centra zákazníkom.
No, bohužiaľ, i tu sa nachádzala pani, ktorá mi potvrdila, že u nich je takéto nariadenie a nebude so mnou o tom debatovať, lebo to nemá význam. Neviem, čo si mám o tom myslieť, keď touto kartou platím vo všetkých možných pobočkách toho istého reťazca už 2 roky. Keďže táto osoba bola zrejme nekompetentná sa vyjadrovať k tejto problematike, tak som ju požiadala, aby mi zavolala manažéra. Bohužiaľ, odpovedala že mi ho nezavolá a ak mám nejaký problém, mám ho napísať na lístok, neskôr si prísť po odpoveď( keďže som zo Sniny, zdalo sa mi to nanajvýš nemožné). Tak a toto ma teda už naozaj "dorazilo". Na moju poslednú žiadosť, aby mi povedala meno manažéra mi odpovedala, že ani to mi nepovie, lebo je tajné a skončila debatu.
Neviem, kde sa stratilo to povestné: "Náš zákazník, náš pán..."
Neviem, ako je možné, že v dnešnej dobe, keď sa platenie kartami pretláča už do každej sféry si nejaká pobočka hypermarketu dovolí vydať takýto nezmyselný predpis, ktorý ani nie je v súlade so zákonom. Dve tretiny manželstiev v našom štáte má iba jeden účet písaný na jedného z manželov.
Naozaj, neviem, čo za ľudia sedia vo vedení konkrétneho hypermarketu, ak svojim zamestnancom vydajú takýto interný predpis a ešte k tomu im povedia takéto vysvetlenie. Zamestnanci potom musia v očiach zákazníkov vyzerať naozaj ako z Kocúrkova.
Pri rozvodovom konaní sa účty manželov pozastavia pre užívania toho druhého- je to starosť manželov a banky a určite nie hypermarketu! Aký zmysel má takéto obmedzovanie zákazníka , keď vám predavačka povie, že ona nevezme manželovu kartu, lebo ju môžem zneužívať a následne ma pošle vybrať z tej karty peniaze do bankomatu a zaplatiť nimi.
Tu už normálny človek naozaj stráca trpezlivosť a začne uvažovať o zdravom úsudku konkrétnej osoby (vedenia).
Hneď po opustení hypermarketu som si to namierila do iného a tam manželovu kartu akceptovali a mohla som ňou zaplatiť. Je zaujímavé, že po opísaní mojich problémov pozerali na mňa ako na blázna.
Z celej tejto trápnej situácie mi nakoniec vyšiel iba jeden záver :
manžel/ka nemá šancu použiť platnú kartu, ktorá jej/jemu bola vydaná v banke, ale hociktorý "zlodej/ka", ktorý sa dostane ku karte a PIN kódu si kľudne môže kartu použiť.
V mojom prípade stačilo, aby mal manželovu kartu hocijaký muž a nebol by problém ňou zaplatiť - veď s kartou si predsa pri pokladni nežiadajú aj občiansky preukaz! Po zhrnutí nám teda vyšlo: "Manželia nemajú žiadne práva, zlodeji áno."
A ako to už na Slovensku býva, stále sa nájdu inteligentní ľudia, ktorí dokážu spotrebiteľovi " uľahčiť " jeho život. Dúfam, že sa nájde niekto kompetentný, kto pochopí nezmyselnosť takýchto nariadení a postará sa o nápravu.
Ing. Adriana Dunčáková, Snina
Autor: Vážená redakcia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
