nádejou, že zažijú vo vzduchu niečo nové a neopakovateľné. Že opäť pocítia v sebe silu a prazvláštnu vnútornú atmosféru, ktorá ich potom zase ženie medzi mraky. Už po pristátí na zem myslia na to, kedy sa opäť vrátia do sveta, z ktorého bežná ľudská bytosť sa javí ako obyčajná bodka na zemi. Pol storočia života medzi nebom a zemou priniesol v rodine letcov a parašutistov z kamenického letiska množstvo zážitkov, ale aj tragédií, ktoré ich pred vstupom na oblohu nútia k obozretnosti. Letisko v Kamenici funguje už od roku 1951 a odvtedy vychovalo množstvo skvelých parašutistov a letcov. V minulosti, keď ešte patrilo pod Zväzarm, tam bola jedna z najsilnejších základní parašutistov a bezmotorového lietania v Československu. Po páde bývalého režimu sa v aeroklube pod Vihorlatom venujú parašutizmu už iba okrajovo a zelenú dostalo športové lietanie na vetroňoch, rogale a balóne.
V súčasnosti má klub šesť bezmotorových ľahkých lietadiel a tri motorové. Mnohé z nich už majú vyše štyridsať rokov, ale aj napriek vysokému veku bez problémov naďalej slúžia podvihorlatským letcom. V aeroklube je 21 aktívne lietajúcich členov a päť bývalých letcov, ktorým už vek a zdravotný stav síce nedovoľuje lietať, ale aj tak pravidelne chodia do klubu. Sú to bývalí učitelia - predchodcovia, ktorí ešte stále odovzdávajú svoje skúsenosti, informácie z dlhoročnej leteckej činnosti. Každý rok sa do klubu hlásia noví mladí členovia so záujmom o lietanie na vetroňoch. Pred prvým vzlietnutím prechádzajú výcvikom, ktorý im dá poriadne zabrať, kým sa pozrú na svet z vtáčej perspektívy.
Pred každým vzletom do vzduchu prichádza na rad rituál, ktorý je pre letcov rovnako dôležitý ako samotné lietanie v povetrí. Je to nevyhnutnosť, ktorú nikto v aeroklube nepodceňuje. Pred letom sa skontroluje činnosť výškového a smerového kormidla, riadiace plochy, vztlakové klapky, či nie sú uvoľnené ložiská, alebo vôľa v riadení a hlavne motor, ktorý letci nazývajú aj srdcom lietadla.
"Rituál kontroly lietadla bol vykúpený mnohými životmi, preto je nevyhnutný," tvrdí profesionálny pilot Peter Danko. Peter je zároveň akýsi gestor tunajšej mládeže, ktorý ich zasväcuje do tajov lietania. Je zamestnaný v leteckej spoločnosti a lieta na poľnohospodárskych lietadlách. Prednedávnom ukončil skúšky na leteckom úrade SR a v najbližšom čase sa stane dopravným pilotom Boeingu. Ale na malé bezmotorové lietadlá neplánuje určite zanevrieť. K letisku v Kamenici ho viaže množstvo spomienok na zábavné situácie, ktoré sa dajú zažiť aj pri lietaní. "S vetroňmi, ktoré strácajú výšku, sa pri preletoch medzi letiskami niekedy stáva, že pristanú aj mimo letiska. Dokonca jeden z našich členov nútene pristál na futbalovom ihrisku, kde práve hrali zápas. Futbalisti z toho boli očividne mimo," smeje sa Danko.
Život na letisku, skúsenosti a prax tu získavajú letci od svojich učiteľov, predchodcov, ktorí ich naučili zásadnému pravidlu, že tento šport sa nedá vykonávať bezhlavo. Preto má na letisku v Kamenici už dlhé roky zelenú rozvážnosť, skúsenosti, vedomosti a vysoký zmysel pre zodpovednosť a lietanie. Šéfom letiska je František Foff, ktorý je od roku 1988 vedúcim letovej prevádzky. S lietaním začal už v pätnástich a od roku 1981 je inštruktorom bezmotorových lietadiel. Odvtedy odovzdáva svoje vedomosti ďalším letcom. K lietaniu priviedol aj svojho syna a dcéru. Láska k lietaniu uňho prerástla do takých dimenzií, že si kúpil vlastné motorové lietadlo, s ktorým brázdi po Európe.
Podľa neho žiadny z pilotov na letisku v Kamenici nie je hazardér a k lietadlu stále pristupuje z rešpektom. Každý z nich mal strach, ktorý sa dá rozložiť do dvoch rovín. "Je to strach začiatočníka, ktorým prejde každý. Stačí, že vás hore prekvapí nepriaznivé počasie, neštandardná situácia. Potom je to strach, skôr rešpekt profesionála, ktorý vás núti k neustálej obozretnosti," tvrdí Foff.
Aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam a skúsenostiam letecké nešťastia neobišli ani letecký klub pod Vihorlatom. "Žiaľ, zubatá sa prišla pozrieť aj medzi nás. Kolega Ján Lubiščák z Vysokej školy technickej, katedry strojárstva, kde viedol odbor konštrukcia lietadiel, zostrojil ultra ľahké lietadlo vlastného typu, konštrukcie, ktoré mu bolo osudným. Celé prázdniny roku 2003 ho tu testoval. Počas jedného večera im s pilotom Leom Drbiakom vysadil motor a museli pristávať do terénu. Žiaľ, nachádzali sa na takom mieste, kde nemali veľa na výber. Pri pristávaní sa zachytili podvozkom o drôty vysokého napätia a došlo k prudkému stretu lietadla zo zemou. Títo letci ostali navždy talizmanmi tohoto aeroklubu," spomína Foff.
Počas stretnutia s letcami bolo medzi nimi cítiť silnú kolegialitu a spolupatričnosť. Každý z nich si svoje skúsenosti z lietania, nové postrehy nenecháva iba pre seba. Nie sú súpermi. Práve touto formou fungovania sa vyhýbajú zubatej. Súperenie a povýšenecká povaha podľa nich v tomto kolektíve nemá miesto. "Funguje tu určitý stupeň rivality, pretože ináč by to športové lietanie strácalo zmysel, ale má to svoje hranice," vysvetľuje šéf letiska.
Mnohí odchovanci letiska sú dnes študentmi Vysokej dopravnej školy, katedry letectva a ďalší už lietajú na dopravných lietadlách. Život v aeroklube nie je uzavretým okruhom pred svetom pozemšťanov. Každý rok pripravuje pre širokú verejnosť, ktorých športové lietanie nadchlo, deň otvorených dverí, kde môžu na chvíľu nasiaknuť atmosférou, ktorá sa odohráva v živote pilotov z Kamenice, ktorých miesto je medzi nebom a zemou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
