Stakčínsky starosta by dva roky prázdnin strávil na Kanárskych ostrovoch
Ing. Ján Kresila, starosta Stakčína
Čo vám dali sudičky do vienka a na čo zabudli?
- Dali mi asi privysokú dávku dôslednosti, náročnosti ba až puntičkárstva. Háčik je v tom, že náročný som nielen na iných, ale aj na seba. Keďže neviem povedať nie, stáva sa mi, že si naberiem ako baran na rohy a potom nestíham. Na čo zabudli? Asi mi nepriložili šťastie som veľký smoliar. V mojom okolí je veľa ľudí, ktorí ho majú, ale ja som si vždy musel všetko vydrieť sám.
Čím ste chcel byť ako dieťa?
- Vždy tým, čo som vyštudoval strojárom. Už ako dieťa som sa zabával s rôznymi strojčekmi, ktoré som rozoberal a skladal. Keď som bol väčší, mal som bicykel aj motorku zabávať sa ich opravami, to bolo moje. Neskôr som robil projektanta vo Vihorlate a v živote by som nepovedal, že budem starostom. (smiech). Ale to moje technické zameranie sa mi denne zíde aj pri tejto práci mňa neprekvapí akýkoľvek projekt, ktorý dostanem pod ruku a projektanti majú smolu (smiech).
Kde by ste chcel stráviť dva roky prázdnin?
- Určite pri mori asi niekde na Kanárskych ostrovoch. Bral by som tie dva roky hneď teraz a pokojne priznám, že by som len a len oddychoval- strašne to potrebujem, lebo som veľmi vyťažený a potrebujem absolútny kľud. A oddychoval by som mimo civilizácie, potrebujem byť sám.
Aký bol váš najväčší trapas v živote?
- Tých bolo (smiech). Ale na jeden, ktorý sa mi stal ešte na vysokej škole rozhodne nezabudnem. Bol som na skúške z Častí strojov a vyletel som. Keď som odchádzal, spýtal som sa skúšajúceho docenta, prečo ma vyhodil, keď som sa tak veľmi snažil. On povedal: Snaha a hovno sú to isté! Bože, tá hanba( smiech). A ešte väčšia bola, že som u toho pána docenta bol asi 6-krát asi som sa mu tak zapáčil. (smiech) Napokon, asi áno, lebo mi ako jedinému z pätnástich dal dvojku.
Z čoho vám naskakuje husia koža?
- Vždy z ľudskej hlúposti a zarytej nevedomosti. Keď sa stretnem s totálne hlúpym človekom, ktorý ma presviedča, že biela stena nie je biela, ale čierna, idem vyletieť z kože. Snažím sa argumentovať do nemoty, ale väčšinou neúspešne.
Hazardujete niekedy s niečím?
- Nie som hazardér, ale priznám sa, že riskujem často najmä v práci, kde sa neraz pohybujem na hrane zákona. Tak trochu hazardujem aj v aute som veľmi rýchly šofér a moja manželka ma tlmí, čo ma veľmi rozčuľuje. Napokon vyhrá môj argument, že jazdím rýchlo preto, že sa ponáhľam, aby som stihol čo treba.
Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Nedobehnete ma som domáci kutil a všetko si robím sám. Viem murovať, robiť s drevom aj železom, klásť plávajúce podlahy, proste čokoľvek. Od a do zet som si vybudoval garáž.
Poslali by ste niekoho do teplých krajín a prečo?
- Veľmi veľa ľudí v prvom rade celú vládu a hneď po nej všetkých štátnych úradníkov, ktorí sedia na ústredí v Bratislave. Som pragmaticky, racionálne a realisticky mysliaci človek žiaľ, tieto vlastnosti tam nie sú v kurze. Skôr naopak - tam na smolu tohto národa vládne len a len byrokracia.
Čo považujete za svoju najlepšiu investíciu v živote?
- Svoje dve dcéry sú úžasné.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
- V spánku aj s otvorenými očami snívam o práci a najmä tom, čo všetko by sa dalo urobiť v našej dedine. Nie sú to nereálne sny a verím, že splnia. Aby sa tak stalo, neprezradím, o čom tie sny sú..
S kým by ste sa chcel stretnúť a pozhovárať?
- Veľmi rád by som sa stretol s jedným asistentom z vysokej školy, ktorý bol pred 30 rokmi patrónom nášho študijného krúžku. Bol to skvelý a dobrý človek, ktorý mi veľa pomohol. Už vtedy som sa mu za všetko poďakoval a rád by som to urobil ešte raz. Iste by sme pospomínali aj na staré časy s ním by to určite stálo za to. Ale neviem - neviem, už keď som končil, mal asi 50 rokov, takže dnes bude mať okolo osemdesiatky.
Aký je váš vzťah k erotike?
- Kladný. Nemám s tým problém, nie som žiadny puritán, ale zdravý človek. (smiech)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
