ministerské kreslo najviac trápilo, či sa bude náboženstvo vyučovať povinne alebo nie, človek nevie či sa má smiať alebo plakať. Náboženská rozcvička bola vo svetle posledných aktivít pána ministra iba akousi oťukávačkou, kam sa dá pri dobrej konštelácii politických síl a dostatočnému lobingu na správnych miestach zájsť. A žiaľ, odvaha rezortného ministra nabrala poriadne na intenzite.
Za zavretými dverami a od zeleného stola sa zrodili normatívy na žiaka. A bolo svetlo! Iste, systém prináša zmenu, ktorá bola potrebná, ale ani dnes nie je jasné, ako sa dá z toho, čo Froncovci vypočítali, utiahnuť školu. Asi najväčšiu hlavu v smútku majú zariadenia, ktorým páni hore dali najavo, že v budúcnosti budú chápané ako nadštandard. Vedenia škôlok, centier voľného času a stredísk služieb škole vedia, o kom hovorím. Strašiak, zvaný originálna kompetencia sa šíri celým Zemplínom ako nočná mora. Mestá sťahujú chvosty školy áno, ale nie z našich kás a...veci sa dejú rýchlosťou istej zažívacej poruchy. Keď sa rúbe les, lietajú triesky a tie zemplínske stromy vzdelania padajú ako muchy po použití Morteinu...
Najmä škôlky, ktoré dlhé roky suplujú rodinnú výchovu ( a nemožno im uprieť, že dobre) si lámu hlavy ako mať dosť detí a neposlať učiteľky pred dôchodkom na ulicu. So zúrivou bezmocnosťou na Fronca hľadia aj centrá voľného času, ktoré robili to isté - len v čase mimo vyučovacích hodín. Uvedomili si páni na ministerstve, že nepriamo odštartovali likvidáciu materského školstva a zabehaného systému mimoškolských aktivít? Asi sotva, inak by im muselo dôjsť, že odstraňujú všetko, čo nám svet kedysi závidel dokonale prepracovaný systém povinnného a nepovinného vzdelávania od útleho veku, na ktorý sa vyspelá Európa chodila dívať ako na ôsmy div sveta ešte za totality. Ona sa už vtedy borila s kriminalitou mládeže a chodila si po rozumy. Ako hovorí Froncov kolega Zajac preventíva je lacnejšia ako liečenie choroby. Alebo je Froncovi jedno, či sa deti po hodine náboženstva namiesto na krúžok v centre voľného času poberú za kríčky na cigaretku, marišku alebo aj niečo tvrdšie?
Asi chce vojsť do dejín podobne ako istý jeho stranícky kolega, ktorému sa pred časom podarilo "úspešne" odštartovať transformáciu poľnohospodárstva a každý, kto robí s pôdou, na neho "v dobrom" spomína. On zlikvidoval poľnosektor, Froncovi sa to celkom darí v školstve. Aby sme na neho náhodou nezabudli, minulý týždeň sa opäť pripomenul. Hodil do éteru, aby sa za škôlky platilo o dvesto percent viac ako doteraz. Riaditelia, učitelia, rodičia, deti, ale aj sám Fronc (len mu to nedochádza), sa ocitli v pasci. Riaditeľov tlačia normatívy, aby detí bolo čo najviac. Učitelia sú zúfalí, ako zvýšený počet detí v triede zvládnuť a nezošalieť pri tom. Rodičia po najnovšom Froncovom výstrelku začínajú počítať. Ich počty a tie, s ktorými kalkuluje Fronc, však sedieť nebudú. On prišiel na to, že zvýšením školného pribudne v rezorte pol miliardy, rodičia na to, že drobce radšej odhlásia a nechajú, nech ich vychováva babka... prípadne ulica.
Prognóza budúcich rokov nie je lákavá ôsmy div sveta padne ako Rhodský kolos do mora, plného obetí zlých politických rozhodnutí a po Froncovi zostane potopa...Otázkou je, či na tom našom malom Slovensku zostane nejaký ten Noe, aby zachránil aspoň zvyšky systému, ktorý bude našim potomkom ukazovať ako vzácny exponát...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
