P. J. Šafárika v Prešove, kde študoval odbor výtvarníctvo a dejiny. Vlastnou tvorivou cestou, filozofiou, odbúravaním zaužívaných klišé si razí umeleckú cestu nielen doma, ale aj v zahraničí. Všetko čaro, mystiku a nesmiernu znepokojujúcu silu, ktorú v sebe jeho obrazy ukrývajú, vytvára v malom ateliéri, ktorý predeľuje od kuchyne len časť nábytku. Uzavretý priestor, v ktorom paradoxne dostávajú nekonečnú voľnosť a slobodu živly výtvarného umenia. Tajuplný svet, plný úplne nahých figúr. Nahých až natoľko, že im chýbajú nielen šaty, ale aj koža....Svet výtvarníka a ilustrátora Martina Horečného šokuje po každej stránke.
Na prvý pohľad vyzerajú ako obete stiahnuté zaživa z kože, ktorým vidno všetky šľachy, svaly, žily a ide z nich hrôza. Tajuplné bytosti sú natoľko otvorené vnímavým pohľadom, blúdiacim po obraze, že neschovávajú vôbec nič zo svojej podstaty. A predsa mužom a ženám bez obalu a kože, ktorí na prvý pohľad šokujú, nechýba neha, gestá, grimasy, pózy, dotyky a pohyby, plné života. "Nerobím to kvôli tomu, aby som ľudí šokoval, proste ma baví anatómia ľudského tela - rád ho na svojich obrazoch pitvám. Nie je to depresia, zachytená štetcom, ale premyslená filozofia, ku ktorej sa na plátne neustále vraciam s maximálnym sústredením. Je to dlhodobý proces vrstvenia a tieňovania. Namaľovať nejakú krásnu nahú žienku je síce pekné, ale podľa mňa príliš povrchné," tvrdí výtvarník.
V jeho tvorbe sa strieda figurálna tématika s abstrakciou, ale aj krajinky a zátišia, ktoré sú pre neho viac menej relaxom. Neopovrhne ani klasickými maľbami, o čom svedčí aj jeho obraz, ktorý visí na obvodnom úrade v Snine - zachytil tu všetky dominanty a symboly regiónu. Na plátne je zobrazený dom so slamenou strechou v Novej Sedlici, vodná nádrž Starina, socha Herkula, drevené kostolíky z okolia Sniny a Národný park Poloniny.
Horečný nepatrí medzi výtvarníkov, ktorého obrazy zakotvili len v regionálnych galériách a výstavách. Jeho tvorivá invencia prenáša nevšedné a atypické diela tohto umelca až za hranice Slovenska. Obdivuhodné je, že výstavy v zahraničí mu organizuje jeho manažérka - pani Náhoda, na ktorú sa vraj môže vždy spoľahnúť.
"Vždy si pri svojich potulkách v cudzine so sebou beriem malý katalóg fotografií svojich obrazov. Okrem toho, že navštívim nejaké zaujímavé mesto, kde obdivujem architektúru, pamiatky a kultúru, zájdem aj do náhodne vybranej galérie a ukážem im svoje obrazy. Mnohí sú nadšení a hneď si s nimi dohodnem vernisáž," tvrdí výtvarník. Podobne tomu bolo aj v Rakúsku, kde sa o výstavu v známej galérii a zároveň reštaurácii vo Viedni pod názvom BILL ROTH (KUNST IM CAFÉ) tiež postarala náhoda. Táto umelecká kaviareň v centre mesta je veľmi vyhľadávaná nielen návštevníkmi, ale aj umeleckými kruhmi. Neznámi výtvarníci môžu o výstave na tomto mieste len snívať, ale...
"Býval som u priateľky, ktorá dobre poznala majiteľa, jemu sa obrazy zapáčili a hneď o ne prejavil záujem. Zase zaúradovala náhoda," opisuje netradičné vybavovanie vernisáže Horečný. Jeho "manažérka" mu podobne pomohla aj v Maďarsku, Čechách a Nemecku. Aj pri poriadnej dávke šťastia však na prvý pohľad ľahké organizovanie výstavy v zahraničí skrýva množstvo prekážok.
"Je to ako všade - o peniazoch a samých papierovačkách po úradoch, colniciach, ale výsledný efekt z úspešnej výstavy nakoniec všetko potlačí," vysvetľuje Martin. Počas školského roku pôsobí ako výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole v Snine, kde sa musí zo svojho štýlu na chvíľu preorientovať. "Je nutné sa posunúť nižšie - nemôžem od detí vyžadovať princípy a techniky, ktoré používam a poznám. Ale to nevadí - detská kresba má svoje špecifiká, je iná. Dieťa kašle na perspektívu obrazu, technologické záležitosti a to je na tom cenné a krásne. Na druhej strane, nemám rád, ak sú tu deti z donútenia rodičov - je to trápenie pre všetky strany," konštatuje.
Niekedy sa necháva uniesť náhodou a inokedy má pred maľovaním jasný cieľ, za ktorým postupne kráča štetcom po plátne. "Niekedy sa na ňom proste len vybláznim ako dieťa, keď vystrája v blate. Veselá atmosféra, ktorá sa odohráva v mojej duši, sa tak dostane na plátno," smeje sa autor.
Veľmi zaujímavo poňal autor človeka a jeho osud obrazom pod názvom Keď nestráži anjel strážny. Načrtol v ňom, ako to vyzerá, keď je ochranca slabej ľudskej bytosti zahĺbený sám do seba. Vtedy podľa neho dominuje to, čomu sa musí človek brániť, keď nemá pri sebe svojho anjela. Je viac vystavený svojim slabostiam, strachu bezmocnosti a obavám. O tom, že tento talentovaný výtvarník búra mnoho zaužívaných konvencií, svedčia aj obrazy, v ktorých netradične zachytáva ľudí a znamenia zverokruhu..
"Snažím sa to dlhoročné zaužívané klišé, ktoré už mnoho rokov okolo symbolov panuje, prerušiť. Nech to ľudia nevnímajú ako grafický znak, ale ako obraz, ktorý má určitú výpovednú hodnotu. Znamenia a symbolika zverokruhu sú veľmi vzácne a v časopisoch sa dehonestuje, zhadzuje. Ja som sa snažil vlastnosti ľudí trochu preniesť na ich znamenia - dať im viac ako len symbolickú podobu," povedal Horečný. Jeho obrazy a kresby sú aj ilustráciami viacerých kníh. Napríklad v knihe českého spisovateľa Rudolfa Kyliána Kouřová clona a knihe Snina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
