naladiť diváka, vtiahnuť čitateľa do deja plného utrpenia a šokovať ho silou svojich obrazov, presvedčiť ho o svojej schopnosti zachytiť čo najpresvedčivejšie čierne emócie na plátne a preniesť ich na človeka. Peter využíva tú istú metódu, ale jeho cieľom nie je diváka znepokojiť, rozľútostiť a vyvolať na jeho tvári smútok. Práve naopak, svojimi obrazmi zasahuje najhlbšie ľudské city a nazerá do pustých roklín ľudskej duše, v ktorej je ukrytá túžba po láske, nehe, vnútornej spokojnosti a harmónii. Poodhaľuje krásne neznámo, ktoré nás láka a priťahuje farbami.
V dnešných časoch na človeka pôsobí veľa rušivých momentov, ktoré ho robia večne nezmieriteľným štvancom. Neustále uniká pred spoločnosťou, sám pred sebou a len málokedy sa vo svojom živote zastaví v oáze pokoja, ktorá v ňom vyvolá nával príjemných pocitov. "Nechcem, aby moje obrazy človeka dráždili a navodzovali v ňom pocit zbytočnosti, stratenosti. Myslím si, že ľudia sú dosť obklopení bolesťou a vlastnými problémami," tvrdí výtvarník Peter Horváth.
Narodil sa v Humennom a niekoľko rokov žil a tvoril na strednom Slovensku. Teraz žije v Michalovciach, kde aj najčastejšie vystavuje svoje obrazy. "Aj keď som v meste svojho rodiska pobudol len krátko, aj tak sa stále cítim byť Humenčanom a svoje najbližšie výstavy nasmerujem práve tam. Bola by to malá satisfakcia za nádherné prežité detstvo v tomto meste," hovorí výtvarník.
Tri roky maľuje obrazy pod názvom Meditácie. Pri pohľade na ne máte pocit, že vás vťahujú niekam do neznáma a stávate sa súčasťou príjemne podmanivej a tajuplnej atmosféry.
"V mojich obrazoch nejde o motív, ale o hru farieb a kompozície, ktorá človeka upokojuje a prináša mu pozitívny náboj," tvrdí Peter. V jeho obrazoch sú určité náznaky konkrétnosti, sú tam imaginárne postavy a fiktívna krajina, treba sa len na ne chvíľu dívať a potom to v obrazoch nájdete. Vrstvovaním duší, vtákov, bočným nasvietením priestoru, alebo čohokoľvek iného vťahuje človeka do svojich a obrazov. Vyjadruje v nich svoje pocity a silne ich prenáša aj na diváka.
Po svojich životných skúsenostiach a úvahách sa rozhodol nestvárňovať na plátne bolesť, utrpenie a strach. "Keď mám zlú náladu, vtedy radšej netvorím. Nechcem na ľudí prenášať nostalgiu, agóniu, ktorej je všade vôkol nás dosť. Cítim v sebe zodpovednosť za to, čo vytváram a posúvam ďalej. Ak mám nejakú depresiu, stopnem sa, hoci by mohli vzniknúť pekné obrazy smútku, tak to neurobím," tvrdí Peter, ktorý si zvolil dobrovoľné obmedzenie vo svojej tvorbe. Na jednej strane možno prichádza o obrazy, ktoré by si emotívne stvárnenou bolesťou podmanili diváka, ale na tej druhej je vnútorne naplnený pokojom, že nepridal beznádej do sveta obrazov a človeka. Svoje predstavy zobrazuje na veľkých plátnach z jediného dôvodu. "Človek musí pri pohľade na obraz po ňom blúdiť, musí mať počas hľadania priestor," tvrdí Peter. Pre umocnenie stvárnených diel používa počas svojich výstav meditačnú muziku a osvetlenie.
Niekoľko rokov sa venuje taktiež emotívnej relaxačnej fotografii, ktorá dobíja jeho večne nespokojnú umeleckú dušu. Okrem obrazov tak zachytáva bežné a neopakovateľné momenty ľudského života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
