odchovanec volejbalu pod Vihorlatom za sebou a aj keď sa predsezónne zámery jeho novému klubu Lentopalleseura etta v meste Oulu podarilo naplniť, pretože ich nečakal boj o záchranu, napokon mal P. Zbur so svojimi spoluhráčmi šancu zahrať si v play-off. K postupu im však chýbalo jedno víťazstvo.
"Aj keď sme mali na dosah veľký úspech, myslím si, že s naším pôsobením v súťaži vládla spokojnosť. Ročné pôsobenie vo Fínsku mi dalo naozaj veľa. Okúsil som kvalitnú súťaž plnú legionárov, zažil som maximálnu starostlivosť o hráča i zanietenosť fanúšikov. Bolo to pre mňa nové, nezabudnuteľné obdobie," zaspomínal si na nie tak dávne časy P. Zbur.
Rodeného Humenčana však po príchode do nového prostredia neuchvátili iba športové podmienky, ale aj samotná krajina, o ktorej všetci, ktorí ju navštívili, tvrdia jediné - je prekrásna. "Názov krajina tisícich jazier je pre Fínsko vskutku najpríznačnejší, pretože prírodné vodné plochy sú tam snáď všade. Je ich plno nielen vo voľnej prírode, ale aj v mestách, z ktorých mi najviac učarovalo Tampere. Samozrejme nezabudnuteľným prírodným úkazom je polárna žiara. Hlavne v období polárnej noci je nádherná a oplatí sa ju vidieť," opísal prírodné úkazy severu dvadsaťsedemročný volejbalista.
Pre teplejších Európanov prináša chladné prostredie Škandinávskeho polostrova aj viacero iných prekvapení a jedným z nich sú práve dlhotrvajúce polárne dni a noci. Rýchlo sa pripomenú aj teplotné rozdiely. "Keďže do Fínska som prišiel v auguste, čo je ešte obdobie polárneho dňa, mal som spočiatku problémy so spaním. Moji spoluhráči si zo mňa samozrejme uťahovali a podarovali mi tmavé záclony. Keď začínala súťaž, dni sa stále viac skracovali, až to dospelo do štádia, že svitalo o jedenástej a o druhej poobede už bola znovu tma. Viackrát sa mi stalo, že som denné svetlo kvôli tréningu ani nezažil. Čo sa týka teplotných rozdielov, ochladilo sa, no nebol to pre mňa až taký obrovský šok, ako pre jedného Argentínčana, ktorý prišiel z plus 40 do mínus 30 stupňov a po mesiaci a pol sa jednoducho zbalil a odišiel. Na mrazy okolo - 25 až - 30 stupňov som bol pripravený, no dodnes nechápem, ako v takých podmienkach mohli staré babky používať na prepravu po meste bicykel," spomenul až prisilnú náklonnosť Fínov k dvom kolesám a pedálom P. Zbur.
Aj keď fínska krajina je nádherná, hovorí sa, že tamojší obyvatelia sú dosť mlčanliví a do zábavy sa príliš nehrnú. Ako túto charakteristiku Fínov vnímal humenský legionár? "Podľa toho, čo som si stihol všimnúť, si myslím, že väčšina tamojších ľudí si veľmi váži svoju prácu a venujú jej úplne všetky pracovné dni. Keď však príde víkend, chcú sa odviazať. Či už je to pri športe alebo na večierkoch, diskotékach, jednoducho si chcú oddýchnuť."
Viac ako polrok v cudzej krajine je dosť dlhá doba a pre športovca to niekedy nebýva ľahké. V pridelenom byte býval Pavol Zbur s Kanaďanom Bradom Bellom, takže živej slovenčiny si veľa neužil. "Je pravdou, že vo fínskej lige som bol v tejto sezóne jediným legionárom, takže po slovensky som komunikoval akurát s rodičmi e-mailom, alebo telefónom. Raz sa mi však stala milá udalosť, keď mi pred stretnutím rozhodca oznámil, že sa na mňa prišla pozrieť nejaká Slovenka, ktorá o mne čítala v novinách. Cestovala viac ako päťsto kilometrov, no nakoniec kvôli mojim povinnostiam po zápase sme spolu rozprávali asi iba tri minúty. Bola to tiež východniarka, pochádzala z Prešova a vo Fínsku žila už šiesty rok. Skutočnosť, že niekto cestuje toľkú diaľku, aby s vami prehodil pár slov po slovensky, ma úplne zarazila."
O tom, či sa volejbalista, ktorý pôsobil pod vysokou sieťou v slovenskej extraligovej súťaži sedem sezón, aby potom spoznal aj legionársky chlebík, opäť vráti do mesta k polárnemu kruhu je ešte predčasné hovoriť. Isté však je, že záujem o jeho služby v krajine tisícich jazier je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
