ma neodmietli, tak som začal podporovať ich propagačnú činnosť na rôznych akciách formou plagátov. Neskôr som vypracoval projekt rozvoja kultúry, spoločenských podujatí a vzdelávania, s ktorým som uspel v konkurze na post riaditeľa," začal skromne náš rozhovor riaditeľ Domu Matice Slovenskej v Snine Jozef Makariv.
Takto vyzerali jeho prvé kroky skôr, ako sa začal naplno venovať Slovensku v Snine a naopak. Už ako dieťa veľa čítal a jeho hlad po knižných tituloch sa neustále zväčšoval. Na strednej škole sa vyučil za grafika a absolvoval vysokú školu v Košiciach, odbor dizajnu. Vždy sa zaujímal o zmysel a podstatu ľudskej existencie a o človeka Slováka. Vplyv na formovanie riaditeľa Domu Matice slovenskej v Snine mali práve slovenskí spisovatelia, výtvarníci a rodičia. "Martin Benka a Ľudovít Fula zachytili vo svojich obrazoch čistú podstatu slovenskosti, ktorá si ma podmanila na celý život. Môj vzťah k národu pramení aj z rodičovskej výchovy. Už v detstve ma vychovávali v kresťanskej viere, na ktorú je úzko kultúrne aj spoločensky prepojená história nášho ľudu," tvrdí Makariv.
Jozef je presvedčený o tom, že práve kresťanstvo našlo svoje zavŕšenie v slovenskosti a naopak a to predovšetkým vďaka čistote a vnútornej sile slovenského jazyka. Tento národovec a hrdý Sninčan sa rozhodol podieľať na zachovaní histórie a kultúrneho dedičstva tohto mesta v knihe, ktorá by bola ucelenou a pravdivou výpoveďou pre súčasníkov a ďalšie generácie Slovákov. Spolu s ďalšími spoluautormi dali do kopy tím, ktorý skvele obsahovo, graficky, a fotografiami zachytil viaceré a neopakovateľné podoby Sniny. Makariv týchto ľudí nazýva: "Sninčania - zapálení nadšenci", lebo sa snažili opísať dejiny svojho mesta s láskou a bez zaujatosti.
Kniha vo svojom názve nesie aj meno mesta a svetlo sveta uzrela pred dvomi rokmi. Na dvestopäťdesiatich stranách zmapovali autori fotografické premeny času, postupný hospodársky vývoj, sú na nich dokonca aj staré letecké fotografické snímky Sniny. "Som rád, že sa mi ešte podarilo na vojenskom kartografickom ústave vybaviť letecké zábery, teraz sa to už nedá. Niektoré zachytávajú Sninu z vtáčej perspektívy, keď ešte v nej nebol ani závod Vihorlat," hovorí Jozef Makariv. Kniha je obohatená fotografiami z archívu Podvihorlatského múzea a zo súkromných zbierok občanov.
Obsahuje aj niekoľko starých máp, v ktorých sa dokonca dočítate, že tak ako Izraeliti, má svoju horu Sinai aj Snina. "Pod týmto názvom je v starých mapách Zemplínskej župy z minulého storočia označený Sninský kameň. Je to pre nás záhadou. Na mape z roku 1886 ho takto zaznačili maďarskí kartografi, ktorí určite čerpali z miestneho ľudového názvu. Dokonca sa predpokladá, že v minulosti bol v tejto oblasti baziliánsky kláštor rehoľníkov," vysvetľuje Makariv. Podľa starších historikov obyvatelia, ktorí žili pod Sninským kameňom, vraj vážne verili tomu, že vrch sa podobá na známu biblickú horu Sinai, na ktorej Boh odovzdal Mojžišovi Desatoro Božích prikázaní na dvoch kamenných tabuliach. "Je to zvláštne, ale Sninský kameň sa skladá práve z dvoch kamenných brál z Veľkého a Malého kameňa," tvrdí J. Makariv.
Kniha Snina je doposiaľ najlepším knižným spracovaním materiálov o meste a okolitom regióne. Možno aj preto, že sa zrodila z Jozefovej neustálej nespokojnosti. "Mal som pocit, že jej stále niečo chýba. Chcel som, aby čo najlepšie a najvierohodnejšie pomohla priblížiť čitateľovi reálnu minulosť a históriu. Aby bola dôležitým prameňom pre miestnych obyvateľov, školákov, ale aj ľudí, ktorí v Snine nikdy neboli," tvrdí.
Táto kniha však nepatrí medzi jediné, ktorou sa snažil Jozef zachytiť kultúrne dedičstvo tohto regiónu. Grafickým spoluautorstvom sa podieľal aj na knihe Sotácke zvyky a obyčaje z Dlhého nad Cirochou v podaní folklórneho súboru Kudzeľ, ktorá zachytáva aj históriu tejto obce.
"Sotáci boli etnikum, ktoré obývalo túto oblasť spolu s Rusínmi. Odlišovali sa najmä nárečím. Sotáci sa pýtali napríklad otázkou - so?," vysvetľuje Makariv.
Okrem histórie sa zameral aj na prácu s mládežou. Zorganizoval veľmi úspešnú celoslovenskú výtvarnú súťaž Matičnej galérie pod názvom Slovensko moja vlasť, kde deti znázornili svoj vzťah k vlasti a rodisku kde žijú. V týchto dňoch sa Jozef Makariv prezentuje výstavou v Humennom a do budúcnosti pripravuje ďalšiu z päťtisícovej zbierky tvárí, na ktorých malí umelci z celého Slovenska znázornili muža, ženu, alebo dieťa tak, ako ich vidia oni svojimi očami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
