samotný text. Bohaté ilustrácie natoľko očarili michalovského výtvarníka Jána Čižmára, že sa mu stali prvým impulzom jeho pestrej tvorby. "V knihách, kde chýbali ilustrácie, som si po prečítaní deja vkladal obrázky, ktoré som sám nakreslil," vysvetľuje Ján. Vlastné ilustrácie maľoval podľa predstáv a pocitov z prečítaného deja. Vtedy ešte osemročný Ján vôbec netušil, že sa z jeho detskej záľuby stane postupne výtvarné umenie, ktoré bude nástrojom zobrazenia jeho snov, reality a okolia, zachyteného jeho subjektívnym pohľadom.
Ilustrácie a obrázky kníh neboli jediným zábleskom, ktorý odštartoval neuhasiteľnú túžbu po zobrazení vnútorných pocitov umelca na plátno. "U starých rodičov som našiel komiks, ktorý vyšiel ako príloha v Mladom svete v šesťdesiatom ôsmom roku. Nakreslil ho brat fotografa Saudeka Karel. Veľmi ma to fascinovalo, v tej dobe boli komiksy čosi výnimočné. Možno práve preto som im ako chlapec úplne podľahol. Komiks sa tuším volal Muriel a Andělé," spomína Ján na jeden z dôležitých momentov, ktorý značne ovplyvnil jeho tvorbu. Potom navštevoval Ľudovú školu umenia, kde ho bližšie zasväcoval do výtvarného umenia Július Kráľ. "Bol to prvý človek, ktorý ma začal usmerňovať. Viedol moju ruku aj oči," tvrdí Ján.
Na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove študoval výtvarný odbor a práve tu začal svoje výtvarnícke schopnosti naplno rozvíjať. "Na škole som sa veľa naučil od známych sochárov, grafikov a kresličov ako Peter Kocák, Martin Zbojan a ďalší," hovorí Ján o svojich prvotných vzoroch. Fascinovali ho najmä preto, ako dokázali zobraziť akúkoľvek voľnú myšlienku na kúsku obyčajného papiera. Okrem jeho učiteľov ho inšpirovali aj známi výtvarníci Albín Brunovský a Vincent Hložník. Čižmár obdivuje najmä tvorbu starých postrenesančných manieristov. "Myslím si, že nehovorí pravdu ten kto tvrdí, že nemá vzory. Človek je spoločenský tvor a žijeme tu na tejto zemi, po ktorej všetci šliapeme, medzi ostatnými ľuďmi, takže tu musí existovať akási vzájomná interakcia či ovplyvňovanie," tvrdí.
Ján sa venuje grafike, čo mu umožňuje vytvárať stále nový obraz s rovnakým podkladom. Dáva mu novú podobu a zmysel. "Výtvarné dielo by malo byť po technickej a remeselníckej stránke čo najdokonalejšie. Na druhej strane to má byť len obraz, ktorý je "odrazom" skutočnosti. Ja sa snažím o zachytenie vnútorného sveta toho, čo vidím vnútorným zrakom vo svojich snoch," Manželku so synom nepovažuje za prekážku svojej tvorby, naopak v rodine nachádza oporu, ktorá je preňho ako výtvarníka dôležitá.
Sen ako zdroj jeho námetov ho častokrát "vystrelí" z postele, aby v prchavom okamihu, kedy sa zmieta medzi prebudením a polospánkom, preniesol do svojej tvorby niekedy až neuveriteľné výjavy. "Ak mám veľmi emotívny a zvláštny sen, tak sa kedykoľvek v noci prebudím a začnem maľovať. Ak nie, tak si aspoň myšlienku načrtnem na papier a potom sa k nej vrátim," vysvetľuje nočný maliar. Jánov ateliér je tak trochu netypický, pretože svoje obrazy maľuje v kuchyni. Ako sám vraví, veľmi mu to neprekáža, ale má to svoje malé nevýhody. "Vždy mi trvá hodinu kým sa v kuchyni rozložím, všetko pripravím a potom to aj hodinu balím. Ráno, keď príde do kuchyne manželka, tam nesmie byť ani stopa," dodáva s humorom Ján.
Autor: Kino Centrum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
