snehu, ktorý pri plnom zásahu slnečných lúčov dráždi oči. Bieloskvúca beloba, nevinnosť, čistota, spontánnosť... Miesto, kde sa svet končí, ale pre niekoho len začína... Presne tieto asociácie sa mi vybavili pri pozorovaní ľudí, ktorí tu žijú.
Pre nezainteresovaných je nutné dodať, že hovorím o jednom z 24 domovov sociálnych služieb v Prešovskom kraji - o Kalinove, odkiaľ je už fakt len na dohodenie kameňom Poľsko. Perličkou je, že podobné zariadenia sú v okruhu tridsiatich kilometrov ďalšie tri - Osadné, Jabloň, Stropkov. Vo väčšine z nich žijú podľa starých pravidiel stále len muži alebo ženy a nikto netají, že ide o mentálne postihnutých. Háčik je v tom, že v posledných rokoch aj tu prebieha rozsiahla transformácia. Prístup personálu sa mení a to mení aj samých klientov. Zmeniť zostáva už len postoj verejnosti. Ako?
"Naši klienti musia začať akceptovať samých seba. Učíme ich základným návykom, sebaobsluhe, zvyšujeme ich manuálne zručnosti a logicky aj ich sebavedomie a schopnosť uplatniť sa. Chce to množstvo práce, ale efekt stojí za to. Ich radosť je nefalšovaná," hovorí riaditeľ DSS PhDr. Milan Burcin. Ako priznáva, predtým dlhé roky pôsobil ako učiteľ, výhybku do sféry sociálnej starostlivosti prehodil len pred rokom. Nikdy nezabudne na výrok svojho syna, ktorý ho prišiel navštíviť. "Povedal mi: Oco, teraz neviem, či sme normálni my alebo oni," spomína.
Ako dodáva, napriek nedostatku skúseností pochopil, že tu nepomôže ani najlepší diplom. Na prácu s mentálne postihnutými je okrem silného sociálneho cítenia a obrovskej trpezlivosti potrebná vysoká dávka empatie a schopnosti vžiť sa do intelektuálnej roviny klienta. "Tu sa zázraky nedejú na počkanie, ale postupne. To, čo u bežného človeka dosiahnete za deň, pri našich klientoch trvá rok," hovorí.
V domove v súčasnosti žije 80 žien vo veku 22 až 44 rokov, čím je medzi podobnými zariadeniami výnimkou. V minulosti tu totiž žili len deti a keď sa premenil na domov pre dospelých, väčšina dievčat tu zostala. "V minulosti mnohé dali k nám len preto, lebo ich nemali kam umiestniť. Teraz u nás prebieha rozsiahla rediagnostika, čiže prehodnotenie ich stavu. Potom každej zostavíme individuálny plán a v jeho finále budú niektoré schopné existovať ako súčasť spoločnosti," vysvetľuje Burcin.
Výchove a starostlivosti o klientov sa v DSS venuje 46-členný ansambel sociálnych pracovníkov, terapeutov a vychovávateľov, ktorí organizujú ich záujmovú činnosť a voľný čas.
"Musíme to kombinovať, lebo schopnosť sústrediť sa dlhšie na jednu činnosť väčšina z nich nemá. Nacvičujeme s nimi aj rôzne vystúpenia, organizujeme im príležitostné oslavy. To, že niekto zvonku uznáva ich výkon, je pre ne obrovskou vzpruhou. K tomu, aby čosi robili, ak v tom nevidia efekt alebo nejaký výstup, ich nedonútite, ale platí to aj naopak. Takto sa kúsok po kúsku dá poskladať mozaika osobnosti, ktorá nemusí byť veľmi odlišná od bežného človeka," myslí si M. Burcin. Prvým krokom, ako klientkám zabezpečiť akceptáciu "zvonku", bolo nadviazanie spolupráce s inými domovmi. Ako najideálnejší sa ukázal stropkovský, kde sú oproti čisto ženskej zostave v Kalinove zase samí muži.
"Máme kapacitu asi 100 klientov a v súčasnosti u nás prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Bez dostatku priestorov nemožno vytvoriť samostatné bývanie pre klientov, špeciálne dielne a ani robiť rôzne druhy pracovnej terapie. Pred dvoma rokmi sme sa pustili do hrnčiarstva a šitia detských hračiek," hovorí riaditeľ DSS v Stropkove PhDr. Ján Melník, ktorý tu už pôsobí 15 rokov. Práve on potvrdil, že spôsob práce s mentálne postihnutými sa výrazne zmenil. Ani jeden z riaditeľov už nevie, ako vlastne myšlienka spojiť sily vznikla. Začali vlani, keď zorganizovali spoločný rekondičný pobyt v Chorvátsku. "Dopadlo to perfektne. Pravdaže, vznikli tam priateľstvá a preto sme pre nich pripravili spoločné Fašiangy s tým, že z oboch zariadení sme vybrali asi po 30 klientov," smeje sa J. Melník.
Súčasťou kultúrneho programu, ktorý pripravili Kalinovčanky, bolo predstavenie rozprávky Soľ nad zlato. "Polhodinové predstavenie sme síce cvičili pol roka, ale dopadlo to skvele a myslím, že aj dievčatá boli samé so sebou spokojné," podotkne M. Burcin. Kalinovčanky a Stropkovčania v jeseni plánujú pripraviť sériu spoločných benefičných koncertov.
Kalinovský domov rokuje s tanečným súborom Merlin, ktorý prejavil záujem o dlhodobejšiu spoluprácu. "Následne sa naši klienti budú prezentovať vo väčších mestách oboch regiónov. Rozdiel je v tom že tu budú pred cudzím publikom, čo je pre nich veľmi silný stimul," prezrádza M. Burcin.
S problémami sa predieram tancujúcim davom. Poviem si, celkom normálna zábava...Každý sa chce fotiť, naposledy pozorujem ich tváre, šťukne blesk. V hlave mi rezonuje vyjadrenie riaditeľa domova, že títo ľudia nepoznajú pretvárku, špekuláciu ani vypočítavosť a svoju vďačnosť prejavujú hneď. Zatváram dvere mysliac na to, čo všetko dokážu. Uvedomím si, že oveľa viac ako si niekto zvonku myslí. Niekto, kto sa typického pomenovania "šaleni dom" nedokáže zbaviť. Opak je pravdou, lebo doba sa zmenila. A s ňou aj títo ľudia, ktorí sú dôkazom, že vžitá predstava "blázincov" je absolútne "out"...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
