Trebišov. Odmalička patril medzi výrazné futbalové talenty, no z rodného Zemplína sa dostal až počas vojenčiny v Dukle Banská Bystrica. Ešte predtým sa mu však podaril kúsok, ktorý po ňom dokázal zopakovať už len fenomenálny a dnes už nebohý Peter Dubovský obaja nastrieľali reprezentácii Rumunska. "Aj keď Petrov hetrik nemožno s mojim vôbec porovnávať, sieť tejto krajiny z Balkánu som aj ja napol v jednom polčase až trikrát. Bolo to v roku 1984, keď sme v rámci kvalifikácie na európsky šampionát osemnásťročných hostili Rumunov v Považskej Bystrici. Po prvom polčase sme prehrávali 0:1, no po prestávke som z pozície stredného záložníka vsietil tri presné zásahy a my sme zvíťazili 3:1. Na postup nám to však nestačilo, radovali sa z neho futbalisti Juhoslávie," listoval v pamäti Peter Furda.
Zrejme najslávnejšie obdobie jeho bohatej kariéry nastalo začiatkom deväťdesiatych rokov. Najprv ho síce uznávaný tréner Tatrana Prešov Štefan Nadzam odstavil na vedľajšiu koľaj do treťoligového Bardejova, ale zakrátko bol tento spoľahlivý stopér na vrcholnej scéne znovu. "Bardejovčania v tom čase bojovali o postup do druhej ligy s VSŽ Košice. Bolo to silné súperenie, ale z účasti vo vyššej súťaži sa tešili Košičania. Padol som však do oka trénerovi Jánovi Bodnárovi, a tak ma prišli s vtedajším manažérom klubu Alexandrom Rezešom do môjho prešovského bytu prehovárať, aby som ich posilnil. Nedal som sa dvakrát núkať a prikývol som," spomína na osudový zlom v kariére, ktorý ho neskôr doviedol k vysokým métam. VSŽ Košice vo svojej prvej druholigovej sezóne síce prenechali postupové miesto medzi elitu Nitre, no už rok bolo všetko inak. Finančnými možnosťami nezvyčajný klub sa spojil s VSS Košice a zrodil sa dnešný 1. FC Košice, vo futbalovej verejnosti kvôli štedrosti svojho mecenáša Alexandra Rezeša prezývaný aj Milionarios.
"S pánom Rezešom som mal veľmi dobrý vzťah, rozumeli sme si. Futbalu by obetoval hádam všetko, vonkoncom na ňom nešetril a pre hráčov by zniesol aj modré z neba. Nečudo, že sme nasledujúci ročník druhej ligy vyhrali a zabezpečili si miesto v otváracom ročníku prvej slovenskej ligy," rekapituloval Furda. Spomínaný majstrovský ročník 1992/1993 bol však pre košický futbal výnimočný aj čímsi iným. 1. FC sa celkom senzačne dokázal prebojovať do finále Slovenského pohára, kde v Rimavskej Sobote dokázal Dunajskú Stredu poraziť až po strelách z pokutového kopu, no nik im nevezme, že boli účastníkmi posledného ročníka Československého pohára.
Jeho dejiskom bola maličká obec neďaleko Břeclavi Poštorná a súperom 24-násobný československý šampión Sparta Praha! "Ak nastúpite proti klubu, ktorý už v tom čase pravidelne hrával Ligu majstrov a vy pritom iba druhú slovenskú ligu, poviete si, ideme si zahrať a neurobiť si pritom hanbu. Aj pri nástupe na zápas sme sa cítili, že sme tam akosi do počtu a že je všetko dopredu pripravené na víťazstvo "rudých". Darmo som si však pred koncom prvého polčasu pretieral oči, nad Spartou sme viedli neuveriteľným spôsobom 3:0 a celý zápas senzačne vyhrali 5:1! Keď sme si po zápase chceli podať ruky s hráčmi súpera Chovancom, Koubom, Bílkom, Sieglom, Kožlejom či vtedy ešte neznámym mladíčkom Pavlom Nedvědom, otočili sa nám chrbtom a nepodali ani ruky," nevedel si vysvetliť správanie sparťanských hviezd odchovanec trebišovského Slavoja.
Netrvalo však dlho a musel sa z Košíc porúčať. Za 1. FC si ešte zahral v Pohári víťazov pohárov, v rámci ktorého najprv v predkole vyradili východniari litovský Žalgiris Vilnius a potom stroskotali na tureckom Besiktasi Istanbul. Prišlo osudné mestské derby proti Lokomotíve Košice, v ňom nečakaná prehra 0:1 a Peter Furda s Cyrilom Stachurom si museli zbaliť kufre. "Pamätám si na ten nešťastný pondelok, akoby to bolo včera. Nemal nás kto podržať vo vedení, keď si nás zavolali na koberec. Postupne sa tam vymenili takmer všetci hráči, ale verdikt znel: Furda a Stachura kvôli údajným slabým výkonom musia z kádra von. Darmo si nás neskôr vtedajší tréner 1. FC Ján Zachar zavolal a povedal, že on s tým nesúhlasí. Museli sme klub opustiť. Ani s odstupom času však pôsobenie v Košiciach nezatracujem, mal som možnosť zahrať si v skvelom mužstve a byť pri zrode jedinečného slovenského klubu, ktorý je žiaľ, teraz na dne priepasti," urobil smutnú bodku za debatou Peter Furda.
* * *
PETER FURDA
Rodisko: Michalovce, 28.11. 1966.
Vzdelanie: Stredná potravinárska škola Trebišov.
Rodina: manželka Ľubica (42), deti: Sandra (14), Peter (12).
Hráčska kariéra: do 1985 Trebišov, 1985-1987 ZVS Banská Bystrica, 1987 Trebišov, 1988 Budkovce, 1989 Prešov, 1990-1993 VSŽ a 1.FC Košice, 1993-1994 Michalovce, 1994-1995 Istebné, 1995-2000 Šarišské Dravce, 2001-2003 Streda nad Bodrogom.
Trénerska kariéra: 1995-2000 hrajúci tréner Šarišských Draviec, 2001-2003 hrajúci tréner Stredy nad Bodrogom, 2003 asistent trénera v Slavoji Trebišov.
Úspechy: reprezentant ČSSR do 16, 17, 18 rokov, v sezóne 1992/1993 víťaz Slovenského pohára po triumfe v Rimavskej Sobote nad Dunajskou Stredou, v tej istej sezóne víťaz Československého pohára po víťazstve 5:1 nad Spartou Praha v Poštornej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
