chodia po chrbte zimomriavky. Viceprimátor Trebišova Pavol Flaugnatti je v tomto smere výnimkou. Rok strávený na vojenčine považuje za jedno z najkrajších období svojho života.
Ako nám povedal, dvanásť mesiacov v zelenom (vysokoškoláci slúžili len rok, nie dva) si odkrútil v prihraničnej rote v Lukove, ktorá patrila k brigáde v Znojme. Hneď v úvode absolvoval dôstojnícku školu, ale ak si myslíte, že potom už len sedel v kancelárii, ste na omyle. "Nechodil som síce na stráže, ale viac ako tri štvrtiny času som trávil v teréne. Kontroloval som vojakov, či robia, čo majú. Dalo by sa povedať, že mazák som bol od začiatku, ale nie taký, aký myslíte. Som tolerantný človek a tie fámy, ktoré sa o mazákoch tradujú , sa mňa netýkali," vysvetľuje. Kontroly boli pre mnohých jeho kolegov utrpením, lebo bolo treba vstávať počas noci. Viceprimátor s tým však problém nemal.
"O druhej som vstával, o štvrtej po kontrole líhal, ale mne to nevadilo. A ani dnes nie. Som ako kohút, ktorý vstáva na presnú stanovenú hodinu a je hneď čerstvý," smeje sa. Ako hovorí, ešte aj teraz by bez problémov dokázal poskladať samopal Škorpión. "Nikdy nezabudnem, ako som jedného vojaka prichytil na stráži spať a keď som mu samopal zobral, ani si to nevšimol. To, že stojím nad ním, s hrôzou zistil, až keď som pokrútil drôtikmi na telefóne. Len som ho postrašil, ale neprezradil som to," spomína.
Práve vďaka tomu si vraj získal náklonnosť vojakov a ich vďačnosť, pravdaže, nemala hranice. "Vtedy bolo "platidlom" pivo, ktorého som mal celú vojnu viac, ako som potreboval. Normálne som sa bál, že sa stanem alkoholikom," smeje sa na záver.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
