tradícií a prežitkov boria a šarmantné dámy nás prevádzajú svetom športu na viacerých televíznych kanáloch. Jednou z úspešných televíznych športových moderátoriek je aj Lenka Hriadeľová, pôvodom Humenčanka.
Lenka, aká ste boli ako dieťa? Na ktorú udalosť, alebo zážitok si spomínate najradšej?
- Tak to neviem, to by ste sa museli opýtať mojich rodičov. Ale hovoria, že som bola dobré dieťa. Vraj som stále chodila s nejakým zápisníkom a všetko som organizovala. Myslím, že mi to zostalo dodnes. (smiech)
Študentské časy...
- Študentka som zlá nebola. Práve naopak. Ale nechcem sa chváliť. Herectvo a všetko s ním spojené ma naozaj bavilo.
Kedy a ako ste sa dostali k práci televíznej moderátorky?
- Pracovala som ako moderátorka v prvom súkromnom košickom rádiu v Top rádiu, a v tom čase ma oslovil režisér Peter Hrabinský, či by som si to nechcela skúsiť aj pred kamerou. Tak som si to po prvýkrát vyskúšala v relácii Klipmánia, o slovenskej pop-music, ale najmä videoklipoch.
Vaša práca pred kamerou si vyžaduje okrem iného aj pohotovosť a schopnosť improvizácie. Stáva sa, že niekedy vypadne technika a pre celý štáb nastávajú hororové situácie. Vtedy však moderátor musí zachovať rozvahu a úsmev na tvári. Stalo sa to už aj vám?
- Vždy sme odkázaní na improvizáciu, keď sa skončia noviny a "šporťák" príde urobiť upútavku. Stalo sa, že som sa raz dohodla s Ľubošom Sarnovským, že mi na moju otázku, o čom ženy neradi hovoria odpovie, že o veku. Namiesto toho povedal: "žeby o celulitíde?" Chvíľka ticha, potom smiech a musela som sa chytiť. "Možno aj o tom, ale aj o veku. O tom sa nemusí báť hovoriť, ale tenisová veteránka Martina Navrátilová, ktorá vo svojich 54-roch rokoch vyhrala ďalší turnaj!"
Pred televíznou kamerou ste už osem rokov. Nepociťujete niekedy "únavu materiálu"?
- Nie. Práve naopak. V TV Joj som sa, čo sa týka práce pred kamerou, konečne našla. Nikdy predtým som nemoderovala naživo. Je to pre mňa obrovská skúsenosť.
Čo pre Vás znamená práca, ktorú v TV JOJ robíte?
- Je to moje zamestnanie, ktoré je aj mojim hobby! Skvelá kombinácia!
Ako vás prijali kolegovia v redakcii?
- Musím povedať, že na športe sme úžasná partia! To viete, keď vstúpite na výsostne mužské územie, nesprávajú sa k vám hneď dôverčivo. Skoro dva roky u nich ich už hádam obmäkčili (smiech). Mne je pri nich vynikajúco.
Ak sa chce žena presadiť v práci, o ktorej si muži myslia, že je výhradne mužskou doménou aká je vaša rada potencionálnym nástupkyniam?
- Nevzdávajte to! Za žiadnych okolností!
Keď sa nedarí v práci aký recept proti stresu odporúčate? Ako relaxujete?
- Snažím sa teraz každý večer po vysielaní športovať. Tenis striedam s posilovňou a chcela by som hrávať aj volejbal. Partia v telke by sa našla, už len zohnať telocvičňu. Je to pre mňa relax a zároveň robím niečo pre seba.
Čo by ste na sebe zmenila najradšej?
- Toľko peňazí nemám (smiech).
Ak by ste dostali možnosť zmeniť na svete jedinú vec čo by to bolo?
- Víkend by trval minimálne 3 dni!
Čo váš vzťah k vareniu a ku kuchyni. Prezradíte niečo na seba? Aká ste kuchárka?
- Rada varím, len musím mať pre koho. Sama pre seba by som si nikdy nenavarila. A už zvažujem aj to, či budem variť Samkovi, lebo začína ohŕňať nos nad všetkým čo uvaríme. Ja, aj moja mama. Takže sa už teším, kedy pochopí, že mamina s babkou varia najlepšie na svete, a keď sa raz objaví aj iný muž po mojom boku a bude mať rád moju kuchyňu, budem patriť medzi najšťastnejšie ženy planéty.
Niektorí naši čitatelia vedia, že ste mamou dvojročného syna. Ako to berie, keď vás zbadá na TV obrazovke?
- Bolo obdobie, že strašne plakal, keď ma videl v športe. To bolo obdobie, keď pochopil, že je to vysielanie naživo a že maminka príde neskôr. Teraz je už v pohode a vie, že keď sa okolo pol deviatej večer vo vchode zasvieti, uteká na chodbu a čaká ma na schodoch.
Okrem práce v redakcii športu úspešne zvládate aj prácu moderátorky zábavných programov. O moderátorských kvalitách ste presvedčili divákov pri relácii, ktorá mala obrovskú sledovanosť IQ test národa 2003. Príprava a realizácia tejto relácie stála celý štáb určene litre potu a infarktové stavy... Alebo sa mýlim? Prezraďte niečo zo zákulisia...
- Bol to program, ktorý sa vysielal naživo a trval skoro štyri hodiny. Tak si to viete možno aj vy živo prestaviť, že tam sa mohlo stať naozaj čokoľvek. Tak napríklad, počas skúšok na daný projekt sme mali vždy v hľadisku zopár ľudí. V skutočnosti, v živom vysielaní ich tam bolo 214 ! Na pódium som vychádzala s pocitom, ktorý som doteraz nikdy nezažila. Nevidela som, bolo tam zrazu veľa dymu kvôli efektom, nepočula som dobre réžiu, kolegu Vlada už vôbec. Bolo to naozaj premiérové a adrenalínové. Vo všetkom!
Ak by ste nerobili prácu, ktorú máte teraz čo by ste chceli robiť?
- Keď som bola v Košiciach, mala som reklamnú agentúru. Myslím, že by som sa venovala niečomu takému a samozrejme divadlu.
Máte čas registrovať aj dianie na východe Slovenska?
- Samozrejme, veď pracujem v televízii. Na spravodajstve.
Chodievate na Východ? A s akými pocitmi odchádzate?
- Chodievam na východ. Párkrát do roka. Mám tam babku, žije pri Medzilaborciach a otca, ktorý je v Humennom. A s akými pocitmi odchádzam? Že sa už iba zopárkrát vyspím a znova budem doma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
