zachytiť pomocou výborných fotoaparátov či na záznam kamery. Čo však, ak ide o minulosť oveľa staršieho dáta, keď žiadne podobné výdobytky neexistovali? Nebyť ľudí, ktorí sa venujú zberaniu starých fotografií, veci, udalosti a ľudia zo zašlých čias by zostali navždy stratené. Chvalabohu, zopár takých "fandov" ešte žije - jedným z nich je námestník technických služieb Cyril Ferčák.
"Pozrite, ako Trebišov kedysi vyzeral - jedna dlhá ulica a nič viac. Pamätám si, keď som bol malý chlapec, ako ňou ráno chodili kravy a večer sa zase vracali späť. Hlavná ulica bola totiž plná hospodárskych dvorov a v každom bola aspoň jedna krava," smeje sa Cyril Ferčák, ukazujúc jeden z "novších" exemplárov zo svojej zbierky. Ako dodáva, zbieranie starých fotografií zdedil po otcovi a kolekciu postupne rozširuje. "Nie je to systematické, veď to sa ani nedá, lebo sú veľmi vzácne. Ale asi osem rokov sa mi to darí viac - na služobnej ceste v Bratislave som objavil maličký obchodík, kde môj kolega filatelista kupoval známky a zostal som prekvapený, keď som tam našiel aj staré fotky Trebišova. Hneď som si zopár kúpil a teraz tam zájdem vždy, keď mám možnosť," hovorí Cyril Ferčák.
Ako dodáva, odvtedy ho v jeho vášni okrem rodiny podporujú aj známi a pri rôznych príležitostiach ho namiesto iných darčekov radšej obdarujú fotografiami. K jednej netradične prišiel až v Budapešti. "Vbehol som do jedného obchodu a čo nevidím - starý Trebišov na fotke. Hneď som ju kúpil, hoci bola dosť drahá," smeje sa zberateľ.
Ako prezrádza, najstaršími úlovkami sú exempláre z roku 1921 a 1923, na ktorých sú tradičné trebišovské motívy. "Väčšinou sa opakujú - je tam park a kaštieľ grófa Andrássyho, kasárne, kostoly, cukrovar či hlavná ulica. Rozdiel je v tom, že pred kasárňami je na fotkách pole, kým teraz je tam množstvo nových domov. Inak vyzerá aj park a kaštieľ, nuž a cukrovar, ako vieme, už čoskoro tiež bude minulosťou," zamyslí sa zberateľ.
Zvlášť si cení fotku z roku 1939, na ktorej je zachytený starý hotel, ktorý kedysi stál na mieste, kde je dnes autobusová stanica. Ako priznáva, on ani mnohí jeho známi to ani netušili. Tento, ale aj ďalší exponát z roku 1939, sú ešte čímsi zvláštne - sú na nich pečiatky Slovenského štátu, ktorý trval len pár rokov, takže aj známky majú svoju historickú hodnotu. "Na iných je Zemplínska eskomptná a ľudová banka, ktorá už dnes neexistuje - bola tam, kde je dnes Slovakia Team. Inak vyzeral aj dnešný okresný úrad - ešte aj na novších fotkách pred ním parkujú koče. V meste mal predajňu aj Baťa, ale tiež už neexistuje. Rovnako sa stratili staré predajničky, krčmičky či rôzne budovy," vysvetľuje C. Ferčák.
Súčasťou jeho zbierky sú aj staré rodinné fotografie, ktoré zachytávajú budovanie hotela Tokaj, nemocnice, výstavbu bytov na Kraskovej ulici, bytoviek v strede mesta či prvomájové sprievody hlavnou ulicou, ktorá dnes vyzerá úplne inak. Žiadne veľké burzy či výmeny týchto vzácnych zlomkov navždy stratenej histórie sa však medzi trebišovskými zberateľmi nekonajú, lebo každý si "tie svoje" chráni ako oko v hlave. "Poznám tých, ktorí sa tomu venujú, ale väčšina z nich sa nechce ničoho vzdať či vymeniť. Ale aj ja som taký - ukážem, ale nepožičiam, ani nedám. Poučil som sa. Mal som vzácnu fotografiu zo skokanského mostíka pri bazéne, ktorý bol kedysi súčasťou cukrovaru, ale raz som ju požičal a už sa mi nevrátila. Smola je, že neviem, komu," vysvetľuje C. Ferčák.
Na druhej strane, veľmi rád si pri svojej zbierke v spoločnosti priateľov a známych zaspomína a vraj to ide samo. "Stačí ukázať jednu a my skôr narodení si potom spomenieme aj na to, čo sme už dávno zabudli. Môžem povedať, že sú to veľmi pekné spomienky. Žiaľ, keď sa my pominieme, neviem, neviem," zasmeje sa na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
