Inštitúcia, ktorá by mala byť z hľadiska kultúry vo všetkých jej podobách príkladom, si na svoj štít pripísala škaredú škvrnu, ktorá bola dlhé roky skrytá pred zrakom verejnosti - už hodnú dobu sa vyhýba plateniu za odpad. Smiešne a smutné zároveň - o to viac, že táto pikantná aférka sa prevalila práve v čase, keď múzeum jubiluje.
Šokujúce odhalenie by nikdy nevyšlo na svetlo sveta, nebyť podnetu nášho čitateľa, ktorý nás navigoval, aby sme si popri obzeraní ukážkových výstavných priestorov v budove kaštieľa zašli aj tam, kde takmer nikto nechodí. A ajhľa, v zapadnutom kúte muzeálneho areálu, za nádhernými historickými exponátmi starých parných strojov, sme našli čosi, čo nepatrí ani len do skrytých zákutí technických služieb, nieto ešte do priestoru, ktorý má byť synonymom kultúry. Pohľad na ukážkové čierne skládky by vyrazil dych každému. Pán riaditeľ by sa asi poriadne začervenal, keby toto miesto náhodne objavili hostia, ktorí prišli na oslavy múzea z celého stredoeurópskeho priestoru.
Okrem toho, že tým inštitúcia, ktorú už dlhé roky vedie, bez štipky úcty obchádza zákon, je tu ešte čosi navyše - toto "dielo" je výsledkom toho, že v tejto lokalite o aute, odvážajúcom smeti, už dlhodobo nechyrujú, čo pán riaditeľ napokon aj potvrdil. O to viac udivila jeho reakcia, že múzeum žiadny odpad neprodukuje a vrcholom bolo jeho tvrdenie, že dokáže všetko recyklovať! Fíha, nuž to má potom nejaký špeciálny know-how, ktorý by si mal dať patentovať. Väčšina samospráv, ktorá nevie, ako znížiť množstvo odpadu, by po tom skočila len také fukoty... Podobne, aj páni zo životného, ktorí si lámu hlavy, ako čo najmenej zaťažovať životné prostredie. Všetkými desiatimi by to brali aj ostatné múzeá v regióne, kde podobné skvelé nápady nemali a ako hluchí platia za odpad ťažké tisíce. Tak ako každý z nás.
Ono je to, žiaľ, celé iba fikcia, že? Dámy z magistrátu, ktoré pána riaditeľa na problém slušne niekoľkokrát upozornili, totiž vedia, aké prísne sú zákony. Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa dajú bez technológie recyklovať kelímky od jogurtov, obaly od potravín či umelohmotné fľaše od minerálok. Alebo sa tieto "veci" v múzeu vôbec nepoužívajú? Nuž, odpovedať si musí každý z nás.
Pravdaže, ono je to celé len o silne zakorenenom zmysle pre "istý" druh tolerancie. Múzeum dlhé roky profitovalo z úcty mesta voči nemu a mesto v záujme "pokoja" pred jasnými faktami zatváralo oči. Opomenúť nemožno ani nadštandardné vzťahy medzi oboma stranami, ale... Páni, s džbánom sa predsa chodí po vodu len dovtedy, kým sa nerozbije. A ten muzeálny s výzdobou, patriacou na smetisko dejín, sa už rozbil. Čo vy na to?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
