hlas zavolal roľníckeho chlapca z rodných polí okolo Mokraniec na štúdiá na bratislavskej Bohosloveckej fakulte, nenápadná šopa vedľa domu už skrývala sedem vzácnych kusov. Premiestniť netradičnú zbierku nebolo jednoduché... Vášeň pre kúsok histórie na štyroch kolesách mohol opäť naplno prejaviť, až keď ho "prevelili". Odvtedy uplynulo jedenásť rokov, zbierka sa zdvojnásobila a dnes nemá na Slovensku obdobu. Netradičné hobby, netradičný človek, netradičné spojenie... Staré koče a Ladislav Szalay si vo vzácnej harmónii nažívajú na dvore rímsko-katolíckeho farského úradu v Kráľovskom Chlmci.
Po zazvonení ma privítal usmievavý farár, ktorému by ste ani na diaľku nehádali päťdesiatku, ku ktorej sa bez škrupúľ priznal. Už na prvý pohľad nádherný človek s charizmou a vzácnym darom rozdávať pozitívnu energiu. V každej črte tváre láska, obetavosť, starostlivosť a ochota pomôcť... Bez výhrad a náhlenia odpovedal na otázky, ktoré možno počul stokrát. Z oblohy sa lialo ako z krhly, ale v rozhovore s ním som rýchlo zabudla na psie počasie."Prvý koč mi ponúkli kamaráti ešte keď som robil na družstve v Mokranciach pri Moldave nad Bodvou , odkiaľ pochádzam. Vedeli, že mám jazdeckého koňa, tak prečo nie aj koč? (smiech). Keby som ho nezobral, asi by bol skončil v ohni. V časoch totality boli koče akýmsi prežitkom, patriacim do časov feudalizmu a nie do "modernej" socialistickej doby," začal odvíjať klbko spomienok spred takmer tridsiatich rokov Ladislav Szalay.
Ako dodal, trochu ho opravil a zopárkrát sa na ňom aj previezol. Chýr o zaujímavom zberateľovi sa šíril, ponuky pribúdali a tie najlepšie končili v šope rodinného domu. "Vtedy koče pre väčšinu bežných ľudí nemali cenu, nachádzali ich pri veľkom "upratovaní" v stajniach. Ja som ich postupne skupoval za relatívne nízke ceny - tisíc korún aj menej. Niektoré som sa snažil opraviť, iné som nechal tak s tým, že budú len na výstavu. Keď som odišiel študovať za kňaza, bolo ich už sedem," vracia sa do minulosti. Počas štúdií sa záľuby musel vzdať rovnako ako na svojom prvom pôsobisku v Strede nad Bodrogom. Zbierka sa začala opäť rozrastať, keď sa pred jedenástimi rokmi presťahoval do Kráľovského Chlmca. Pri hľadaní vhodného miesta padla voľba na malé priestranstvo vedľa fary, kde s pomocou skautov z mesta čoskoro vyrástla štýlová stajňa - prístrešok s drevenou konštrukciou, zakrytý trstinou. "V Medzibodroží to bol tradičný materiál. Keď som chcel dosiahnuť harmóniu medzi starými kočmi a prostredím, bolo to najideálnejšie riešenie. Podľa odborníkov vraj trstina vydrží aj 50 rokov," vysvetľuje zberateľ.
Podľa jeho slov po zmene režimu nebolo také jednoduché získavať ďalšie exponáty. Zrazu boli zdanlivo bezcenné veci z histórie predmetom záujmu našich aj zahraničných zberateľov. "Vtedy mnoho starých vecí skončilo v zahraničí a tak to bolo aj s kočmi. Mne sa postupne podarilo niektoré zachrániť a dnes ich mám štrnásť," hovorí Ladislav Szalay. V zbierke, ktorá je počas leta častou zastávkou rodiniek na vychádzke ale aj náhodných návštevníkov mesta, je niekoľko vzácnych kusov. Otec Ladislav si najviac cení čierny fiaker a presklený pohrebný voz, ktorý by však bolo potrebné opraviť.
"Čosi si viem opraviť sám, pomáhajú mi moji šikovní skauti. Za tie roky som sa všeličomu priučil, opravil ich, namoril, namaľoval, ale je mnoho drobností, na ktoré už ani neexistujú majstri. Niektoré exponáty sú pojazdné, ale nepoužívam ich, lebo jazdou sa ničia. Poučil som sa ešte v Mokranciach, kedy ma jeden známy uprosil, aby som mu požičal koč na svadbu jeho dcéry a vrátil sa mi poškodený. Nuž, majú už nejaký ten rôčik," podotkne otec Ladislav. V zbierke má koče, bričky a rôzne vozy, pochádzajúce zo stajní majetných mešťanov či grófov.
"Žiaľ, históriu väčšiny z nich nepoznám. Pri jednom, ktorý som našiel v okolí Moldavy nad Bodvou, som zistil, že pochádza z Kráľovského Chlmca, takže sa vlastne vrátil do svojho "rodiska" (smiech). Časť životopisu ďalšieho prezrádza štítok na boku, kde je napísané, že pochádza z Lucia Bane pri Medzeve. Vraj sa na ňom vozil riaditeľ. Ďalší unikát, malý vozík, vraj bol praktickou skúškou učňa, ktorým mal dokázať, že už svoje remeslo ovláda. Posledný exponát - staré sane, sa mi podarilo získať pred 4 rokmi z Veľkých Kapušian. Okrem toho zbieram aj staré poľnohospodárske náradie," vysvetľuje otec Ladislav. O niektoré kusy vraj prejavili záujem ľudia, ktorí boli ochotní aj dobre zaplatiť.
Kupovať chcel aj jeho kolega z Dubnice nad Váhom, ktorý má vraj v zbierke dva pekné kusy. "Moje nie sú na predaj. Radšej ich podarujem nejakému múzeu, keby som sa ich niekedy musel vzdať, čo sa dúfam nestane," tvrdí otec Ladislav. Človeku je trochu smutno, keď od brány kýva človeku, ktorý sa nevidí každý deň. Okrem uchovávania kúska histórie pod malým prístreškom v srdci Medizbodrožia sa stal mediálne známym aj počas nedávnej návštevy Svätého otca, keď sa na omšu v Rožňave, vzdialenej 160 kilometrov od Kráľovského Chlmca, vybral pešo. Ako priznal, aj dnes si ešte zajazdí na koni ako v čase, keď začal zbierať koče... Zo sedla nádherného zvieraťa pozerá na svet z vtáčej perspektívy a možno rozmýšľa aj nad novými prírastkami do zbierky. "Núkali mi všelijaké staré rebriňáky, ale tie by sa k tým mojim nehodili. Keby však prišla ponuka na nejaký "parádny", dal by som si povedať...Túžim získať dobový dostavník, ale také sa dnes dajú zohnať len za hranicami. Ale ktovie, možno niekedy," dodáva na záver s úsmevom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
