nám každý hádal o nejaký ten rôčik menej. Je však recept na to, aby sme sa dožili vysokého veku naozaj v najmodernejších výdobytkoch vedy, techniky, medicíny, proste takzvanej civilizácie? Moje pochybnosti sa začali, keď som sa zahľadela do tváre jubilantky Anny Hojdovej z maličkej obce Tašuľa neďaleko Sobraniec, ktorá minulý týždeň oslavovala neuveriteľnú stovku...
Múdrosť, skúsenosti a neskutočná vyrovnanosť sa postupne vryli do nádhernej tváre útlej ženičky a dnes na nás dýcha umelecké dielo, ktorého autorom je Boh a život sám. Vrásky vymodeloval majster čas, osudové rany a každodenná tvrdá práca. Nechce sa veriť, že táto krásna dáma má len tri meštianky, celý život strávila v rodnej Tašuli, v tom istom rodinnom dome. "Veru, v tomto dome, ktorý postavili v roku, keď sa narodil Lenin (1870), sa narodila, žila a žije dodnes. Ako trojročná v roku 1906 zostala bez rodičov, ktorí odišli do Ameriky za prácou a vychovávali ju starí rodičia. V Amerike sa im rok po odchode narodila ďalšia sestra a keď sa v 1914 - om tesne pred 1. svetovou vojnou vrátili, prišla na svet tretia," loví v pamäti živá rodinná kronika Hojdovcov - vnučka Mária Kudelková, ktorá má už sama 57 rokov. Hneď na to musel Annin otec narukovať a už sa nevrátil.
"Prababka zostala sama s troma dievkami. Bola ešte mladá, tak sa vydala za vdovca, ktorý do manželstva priviedol 4 synov a potom mali ešte ďalšiu dcéru, takže naša oslávenkyňa pochádza z ôsmich detí. Z rodných sestier jej už zostala len najmladšia, 82-ročná, ktorá tiež žije v Tašuli," vysvetľuje Mária. Šestnásťročnej Anne, ktorá po druhej svadbe mamy zostala ako najstaršia sama v rodičovskom dome, učaroval v roku 1919 urastený 25-ročný Juraj, ktorý sa vrátil z Ameriky a hneď si padli do oka. Keďže bol mladším z dvoch bratov, podľa tradície musel z domu preč a veru, nie ďaleko. "Nuž som s vydala. Z amerických peňazí sme nakúpili zeme, kone, voly, kravy a tak sme si gazdovali. To, čo bolo naviac, som chodila predávať na trhy do Užhorodu a za peniažky som pokúpila, čo bolo treba pri dome a kuchyni," spomína Anna Hojdová, dodajúc, že dakedy sa žilo ťažšie ale aj veselšie. "Bola aj robota aj zábava, ľudia sa stretávali na priadkach po domoch, boli to pekné časy," hovorí...
Ako dodáva jej vnučka, hneď po svadbe prišli na svet dve dcéry. "Žiaľ, babkinej stovky sa ani jedna nedožila. Moja mamička aj teta zomreli veľmi mladé a dedo je už tiež dávnejšie ne cintoríne," dodáva zo slzami v očiach. Podľa jej slov to boli pre babku najväčšie životné rany, ktoré sa nikdy nezahojili. Obe dcéry mali po dve deti a babka prežila aj jednu svoju vnučku...Zostali jej len zaťovia, starší má 88 rokov...Dnes má sedem pravnúčat, najstarší Peter z Michaloviec má 27 rokov. "Ale ženiť sa nechce, aby som sa ja dožila vnúčat a babka prapravnúčat," prejde na veselšiu nôtu vnučka Mária. U babky Anny, ktorá žije s jej 80-ročným otcom, je častejšie ako doma.
"Babka má najradšej guľášové polievky, vždy bola výborná kuchárka a ešte aj teraz nám radí, ako má čo chutiť. Stravu má jednoduchú - každý deň pije mlieko. Strašne rada má Humenský zákvas so "suchými" zemiakmi a sladkosti," opisuje jedálniček svojej babky. Denný režim vraj storočná jubilantka nezmenila ani raz. Vstáva ráno o piatej, spať chodí o šiestej večer. "So sliepkami vstáva, o ne sa stará a s nimi aj chodí spať," smejú sa unisono brat, neter, vnučka, pravnuk aj starosta, ktorí prišli ako prví gratulanti už v podvečer narodenín. "Nadmerná starostlivosť a obetavosť babke zostali dodnes - najviac ju zaujíma, či máme dosť chleba a či je všetko pozatvárané - dvere aj okná. Starý zvyk..," zamyslí sa Mária
"Recept na dlhovekosť ? Hádam tvrdá práca od rána do večera, striedma strava, žiadny televízor, žiadna politika, iba knihy, ale iba náboženské. Tie som ešte donedávna čítala, ale už mi zrak neslúži. Teraz už nevládzem toľko robiť, ale ešte vlani som kopala zemiaky - nemohla som pozerať ako sa trápia," prezrádza storočná oslávenkyňa, ktorá ani dnes napriek požehnanému veku neobsedí dlho na mieste a stále ju ťahá čosi robiť.
"Aspoň chodí zbierať vajíčka, to je jej parketa, lebo keď robila na družstve, starala sa o sliepky. Nedokázala by existovať bez nejakej činnosti- vždy bola taká, prvá sa hrnula do roboty a tak by to chcela aj dnes. Dirigent je veru poriadny - všetko musí byť tak ako ona povie," smeje sa vnučka Kudelková. Ako dodáva, ešte v jari ju vozili na stretnutia do sály, lebo babka je už 50 rokov svedkyňa Jehovova. Anna Hojdová vraj ani lekárov nikdy veľmi nepotrebovala a v nemocnici bola len raz, keď si porezala nohu na ostrej tráve.
Nuž, taká je Anna Hojdová, žena s desiatimi krížikmi na chrbte... Napriek tomu, že prežila dve svetové vojny, zrod socializmu, totalitu, Stalina, Gottwalda, 1968 rok, nežnú revolúciu aj demokraciu, nebrala spoločenské zmeny tragicky. Ešte ani dnes nepozerá televízor, nepletie sa do politiky a naďalej si žije svoj jednoduchý život jednoduchého človeka. Najväčšie rany na duši jej spôsobilo, že prežila svojich blízkych... Napriek tomu s pokorou a obrovskou vďačnosťou za každú maličkosť a každý nový deň hľadí do budúcnosti, zanechávajúc za sebou politické systémy, spoločenské hádky a ľudí, proste všetko to, čo je pre mnohých z nás dôležité... Kto vie, možno v tom je tajomstvo, ako sa dožiť stovky...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
