Moravanoch. Unikátny medzinárodný projekt realizuje s pomocou grantov z Európskej únie Katedra všeobecných vied Filozofickej fakulty v Prešove v spolupráci s Archeologickým inštitútom Jágelovskej univerzity v poľskom Krakowe už štyri roky, počas ktorých sa na archeologickú lokalitu pravidelne vracia medzinárodný tím študentov oboch krajín. Garantom výskumu je za Slovensko špecialista na neolit PhDr. Marián Vízdal a za Poľsko Dr. Marek Nowak.
Podľa Dr. Vízdala je pre výskum v tejto lokalite veľkým prínosom participácia poľského Archeologického inštitútu, ktorý je v krajine našich severných susedov v konkurencii desiatich škôl rovnakého zamerania najrenomovanejšou inštitúciou, pripravujúcou archeológov nielen pre Strednú Európu, ale aj pre celý svet a v odbornej verejnosti si už roky drží vysoký kredit. „Poľskí študenti napriek tomu už štyri roky prichádzajú do Moravan a pred mnohými možno atraktívnejšími lokalitami preferujú šancu 'zakopať' si práve tu. Podľa mojich informácií ich záujem vysoko prevyšuje možnosti projektu," uviedol pre KORZÁR PhDr. Vízdal.
Ako dodal, Poliaci sa sem vracajú v tradičnom augustovom termíne a ľudia v dedine ich berú ako súčasť koloritu. Otázkou je, čo ich do Moravan stále ťahá. Podľa PhDr. Vízdala je to špecifická poloha lokality, veľmi atypická pre obdobie počiatočnej vlny osídľovania počas neolitu. Pravekí roľníci totiž väčšinou stavali svoje osady čo najnižšie a v blízkosti tokov riek. Archeologické nálezisko pri Moravanoch je však na miernej vyvýšenine a pomerne ďaleko od toku Ondavy.
„Táto poloha by skôr vyhovovala pravekým lovcom, lebo je odtiaľto veľmi dobrý výhľad na okolie. Na otázku, prečo sa usídlili práve tu, ešte nedokážeme dať exaktnú odpoveď. Vďaka multidisciplinárnemu charakteru výskumu, do ktorého sme zainteresovali pedológov (špecialisti na skúmanie pôdy), geológov, paleozoológov, paleobotanikov však už vieme, že asi 150 metrov od lokality smerom na juh v tých časoch tiekol plynulý tok malej riečky, ktorú Moravanci volajú Šarkan. Dnes je zanesený eróznymi naplaveninami, a väčšinu roka vyschnutý. Pôvodné dno, existujúce v časoch neolitu, našli experti až v hĺbke 3 metrov," povedal Dr. Vízdal.
Ako dodal, vďaka nálezom sa už podarilo zistiť datovanie osady, ktorá v tejto lokalite stála už v rozmedzí rokov 5700-5400 pred naším letopočtom. Jasné nie je to, či bola osídlená kontinuálne, alebo sa do nej osadníci vracali v určitých fázach. Odpoveď na to dajú ďalšie etapy výskumu, rozloženého na cca 12-15 rokov, výsledkom ktorého bude komplexná štúdia pomerov v pravekej osade. Perličkou je, že v rámci Slovenska ide o jediný dlhodobý a systematický výskum neolitického náleziska. Za štyri roky archeológovia preskúmali lokalitu, veľkú asi 1200 metrov štvorcových a našli množstvo pravekých objektov (nielen obydlia ale aj hospodárske budovy), napriek tomu ešte nedokážu identifikovať hranice pôvodnej osady.
Tento rok sa doteraz najväčší tím, pozostávajúci z 18 mladých archeológov, zameral na podrobnejší výskum plochy asi 900 metrov štvorcových, kde urobili 12 sond. K prvým stopám minulosti, ku ktorým sa "prekopali", patria nálezy keramiky, potvrdzujúce datovanie osady, sopečného skla( obsidiánu), ktorý slúžil na výrobu nástrojov, veľmi vzácnej stĺpovej jamy, zásobných jám či šiestich malých kozubov, roztrúsených pomedzi pôvodné obydlia.
„Moravanská keramika je charakteristická vysokým podielom rôznych prímesí a testy potvrdili, že ju vypaľovali pri veľmi nízkej teplote 600-650 stupňov. To, že v obsidiánových nástrojoch, sa nachádzajú iné suroviny, pochádzajúce z oblasti dnešného Malopoľska, zase poukazuje na to, že migrovali," vysvetlil Dr. Vízdal. Podľa neho je len otázkou času, kedy sa archeológovia prepracujú k antropologickému nálezu, ktorý umožní im aj verejnosti spoznať prvého pravekého obyvateľa Moravan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
