ktoré pripravuje občianske združenie rovnakého názvu. Napriek snahe organizátorov vyhnúť sa upršanému počasiu, ktoré ich každoročne sprevádzalo v pôvodnom cieli v Klíne nad Bodrogom, si tento rok počas troch dní 110 "návraťákov" na asi 50 lodiach užilo dažďa viac než dosť.
Návraty sa konajú každoročne v termíne okolo 5. júla, ktorý je dňom vierozvestov sv. Cyrila a sv.Metoda. Podľa historických análov totiž hranice Veľkomoravskej ríše prekročili územie práve niekde v Zemplíne. "Návraty sú teda symbolickým návratom na miesta, kade k nám prišli. Tento rok je zvlášť slávnostný, lebo od toho času uplynulo rovných 1140 rokov. Symbolické je aj splavovanie zemplínskych riek. Tak ako sa všetky toky regiónu zlievajú do mocného Bodrogu, tak sa v Návratoch spájajú ľudia rôznych politických názorov, národností a konfesií. Spája ich myšlienka návratov k historickým väzbám, kresťanským tradíciám a posolstvo porozumenia a lásky," vysvetlil leitmotív podujatia jeden zo štyroch iniciátorov jeho nultého ročníka František Džuppa.
Tento rok sa štartovalo na piatich miestach. V piatok ráno sa ako prví dostali na vodu Michalovčania, o čosi neskôr do lodiek nasadala sobranská vetva, ktorá začínala v Pinkovciach, ďalší ešte dopoludnia odchádzali z Hrabovca nad Ondavou. Hlavná vetva tento rok viedla zo Senného, kde sa k nej o druhej popoludní pripojili niektorí Michalovčania. Práve tu sa totiž konal tradičný obrad posvätenia lodí a účastníkov, ktorí dostali slávnostné požehnanie od senianskeho gréckokatolíckeho kňaza a na cestu si zaspievali aj slovenskú štátnu hymnu. Plavba po Čiernej Vode, čo je umelý zavlažovací kanál, ubehla rýchlo a bez akýchkoľvek komplikácií. Krátke prehánky boli skôr osviežením ako problémom. Podľa niektorých účastníkov to bola dokonca nuda. Na druhej strane, nenudili sa Michalovčania, ktorých na Laborci niekoľkokrát povyvracalo, lebo na hladine často narážali na povyvracané stromy a vetvy.
Všetky partie s výnimkou ondavskej vetvy sa stretli na čerpacej stanici v Stretávke, kde mali Návraty svoju premiéru. Doteraz totiž prvý deň plavby vždy končieval pri hati EVO Vojany. "Chceli sme to trochu zmeniť, naviac, aj názov Stretávka je symbolický. Preto bol teraz prvý stanový tábor tu, " vysvetlil Pavol Hajduk z OZ Návraty. K skutočnej atmosfére prispelo krátke vystúpenie budkovských Paceriek, len škoda, že sa nezdržali dlhšie, aby trochu zdvihli náladu. Väčšina pravidelných "návraťákov" to však nebrala tragicky a po zapálení obrovskej vatry sa z každého kúta tábora ozýval iný repertoár. Skupinky živo diskutovali o priebehu plavby aj o tom, čo v uplynulom čase robili, mnohí sa totiž videli až po roku. Do stanov ich zahnala až búrka, ktorá v noci skomplikovala život tým, ktorý nemali nepremokavú výbavu.
Niektorí sa kvôli tomu ráno rozhodli kapitulovať a vrátili sa domov. Bola medzi nimi aj manželka verného "návraťáka" Paľka Hajduka so sedemročnou dcérou Slávkou. Tá si asi rodinný výlet predstavovala trochu romantickejšie a celá zmrznutá sa ráno radšej prepravila k rodinnému kozubu v Michalovciach s dovetkom, že Návraty absolvovala prvý a poslednýkrát. Škoda. Väčšine ľudí vystrájajúce počasie nevadilo a už o ôsmej ráno bola väčšina z 30 lodí na vode, smerujúc do Zemplína, vzdialeného až 30 kilometrov plavby. Tu sa neskoro popoludní spojili všetky. Už tradičné menu tvorili zemplínske holúbky a guľáš, ktoré po celodennej plavbe s nepríjemnými prehánkami dobre padli každému, najmä keď k nim servírovala svoj úsmev starostka obce Mária Tuchyňová. Už klasicky patrila k Návratom aj nedeľná omša v staroslovenčine, ktorú v Zemplíne, obývanom zväčša občanmi maďarskej národnosti, zažili len tí najstarší. Po nej a obhliadke župného domu, z ktorého kedysi zemplínska elita riadila celý región rovnakého názvu, nasledovala pohodová plavba po širokom a kľudnom Bodrogu až k Strede nad Bodrogom, kde Návraty končili.
Kardinálna otázka znie, prečo sa na ne ľudia vracajú. Podľa Mareka Kočiša zo združenia Návraty je to automatika asi pre päťdesiatčlenné zdravé jadro kolektívu, ktoré by šlo na vodu aj keby hromy-blesky lietali. Podľa starého DKP Návratov Laca Jakubkoviča, ktorý tento rok prvýkrát chýbal, sú Návraty veľmi príjemná choroba, ktorá sa raz ročne vracia. Návraty si nedá ujsť ani Andrej z Pavloviec nad Uhom, ktorý kvôli nim prerušil pracovný turnus a pricestoval až z Kutnej Hory. Nevyhnutnosťou je pre Gabiho z Nižného Hrabovca, ale vysvetliť to nedokázal. To, že Návraty neprežijú, nehrozí. Vek ich účastníkov totiž postupne klesá a ôsmy ročník bol špecifický veľkým počtom detí, hoci nie všetky vydržali celú trasu. Možno nabudúce...
"Nerozmýšľal som o tom, že by som nešiel. A to aj napriek tomu, že sa každý rok prevrátim. Môj rekord je 24-krát," prezradil takmer dvojmetrový Oliver. "Pred štyrmi rokmi sme boli dvaja a každý rok niekto pribudol. Nepochybujem o tom, že o rok zase prídem a určite zase niekto pribudne," poznamenal jeden z Vranovčanov. Nuž, vyzerá to tak, že Lacov názor o Návratoch ako pravidelne sa vracajúcej chorobe v dobrom slova zmysle má čosi do seba. Podľa posledných skúseností však možno dodať, že tá to choroba je aj nákazlivá...O rok dovidenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
