všetci uvedomili, že zdravotníctvo nie je zadarmo, ale aj zmena filozofie vzťahu pacient - lekár. Po svojich skúsenostiach si o splniteľnosti tejto vízie dovolím pochybovať.
Počas uplynulých dvanástich dní som dvakrát skončila na lekárskej službe prvej pomoci v nemenovanej zemplínskej nemocnici. Dve návštevy, dve rovnaké situácie, dvakrát dvadsať korún, a… dva diametrálne odlišné prístupy. Prvýkrát ma s chorou dcérou privítala milá sestrička, chápavým pohľadom ma slušne pozvala do ambulancie a so slabo skrývaným vedomím trápnej situácie si odo mňa okrem preukazu poistenca vypýtala aj Zajacovu dvadsaťkorunáčku. O chvíľu dobehla lekárka, ktorá sa na vystrašené, uplakané a ubolené dieťa usmiala, prehodila s ním zopár slov a za neustáleho chlácholenia ho vyšetrila.
Presne o sedem dní som sa v rovnakej situácii ocitla znova. Tá istá nemocnica, tá istá chodba, tá istá ambulancia, ten istý vyšetrovací stôl... Staršia sestrička sa s neskrývanou nevôľou spýtala: Čo vám je? Moju odpoveď akoby nepočula a nemo ukázala na dvere do ambulancie. Ostrým tónom spustila: Kartičku poistenca a dvadsať korún! Prihováranie sa dieťaťu či úsmevy sa tentokrát nekonali. O chvíľu si na stoličku bez pozdravu a ďalších "zbytočných" slov sadla lekárka. Úsečne mi položila zopár otázok o stave dieťaťa, ktoré celý čas plakalo. Vyšetrenie sa odohralo rýchlo a bez slov. Lekárka bola studená ako ľad. Keď si opäť sadla, chvíľu čosi písala a potom mi bez komentárov podala výmenný lístok pre obvodnú lekárku.
Keďže v otvorených dverách už čakala ďalšia matka, zmätená som opustila ambulanciu. Zlatý klinec programu na seba nedal dlho čakať. Rómska mamička s dieťaťom vo dverách ešte neurobila ani krok, keď sa na jej adresu za mojím chrbtom ozvali štyri nepríjemné slová, podfarbené podtónom zlomyseľnosti: A dvadsať korún máte?! S pocitom poníženia som zrýchleným krokom opustila nemocnicu. Počas cesty autom sa mi ambulancia v hlave premenila na veľkú továreň na opravu strojov, ktoré sa pravidelným tempom pohybujú po páse. Zobrať, opraviť, zinkasovať, poslať preč. Zobrať, opraviť, zinkasovať, poslať preč…
Ktosi múdry povedal, že základom každej reformy je zmena myslenia alebo inak povedané - všetko je v hlave. V tých svojich by si mali urobiť poriadok nielen pacienti, ale aj lekári. Pokiaľ si niektorí naďalej mýlia chorého človeka s kusom železa, mali by si hľadať iné zamestnanie. Im totiž nepomôže ani tisíckorunový poplatok za služby. Nehovoriac o tom, že úsmev a milé slovo nestoja ani tú "zajacovu dvacku"….
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.