zahraničných projektov výstav Andyho Warhola. Ostatnou z nich je výstava v nemeckom Bad Homburgu, ktorá bola na začiatku mája otvorená honorárnym konzulom SR Imrichom Donathom. Témou nášho rozhovoru bola výstava, no ako býva u Dr. Bycku zvykom, nezostalo len pri nej.
O tebe sa vie, že takmer necestuješ. Ako je teda možné, že si autorom toľkých zahraničných projektov?
- Fyzická prítomnosť nie je dôležitá pri tvorbe projektov, ktoré moju fyzickú prítomnosť vôbec nepotrebujú. Tu je dôležitý nápad, kreativita. Áno, takmer necestujem a myslím si, že som aj týmto spôsobom najlacnejší kurátor zahraničných projektov na Slovensku.
Bad Homburg je mesto, ktoré žije umením. Ako tam prijali Warhola?
- Dôležitá otázka je, ako sa prijíma umelec, jeho dielo. To ostatné je hraničné "teátro" nie zriedka až s malomeštiackou príchuťou. Myslím tým tie párty, vernisáže, prezentované u nás často ako "smotánka" a pritom je to v mnohých prípadoch iba pozérstvo. Warhol je fenomén, mýtus druhej polovice 20. storočia a nie je jednoduché predstaviť ho, pretože vo svete sa galérie "bijú" o dielo Andyho Warhola. Som si toho vedomý, a preto vo svojich projektoch predstavujem Warhola v súvislosti s inými skutočnosťami, ako je pôvod umelca, jeho iná než super star podoba, mentalita prostredia a asociácie, ktoré ho mohli formovať atď.
Spájaš Warhola so Slovenskom?
- On je tak či tak s ním spojený. Nevidia to iba zakomplexovaní a závistliví zainteresovaní, či už sú to "persóny" z kruhov umelcov, umenovedcov, výtvarných teoretikov, kritikov, politikov, ale aj iných.
Teda zaujal Andy Warhol v Bad Homburgu?
- Do 400 ľudí na vernisáži, plné noviny informujúce o tejto udalosti… Dokonca aj televízia v Španielsku. Super profesionálny prístup ku spolupráci zo strany pána Donatha, to všetko "vyrobilo" výborný projekt. S týmto človekom je radosť pracovať, ide do detailov, je to workoholik, ktorý neznáša improvizácie a náhody. Musíte mu dať všetko do detailu. A tak vyzerá aj celý projekt. Je to výborná výstava, v menšom "vydaní" sa bude následne reinštalovať v Berlíne.
Čo pripravuješ v najbližšom čase?
- Výstavu v poľskom Sosnowci, a hlavne musím obhájiť dizertačnú prácu, ktorá svojou témou i obsahom bude prínosom pre moju muzeálnu prácu aj inštitúciu, kde pracujem, pretože sa zaoberám percepciou, recepciou, sugesciou a manipuláciou v umení.
Nechystáš sa konečne aj osobne do zahraničia?
- To nezáleží iba odo mňa. No myslím, že zahraničie sa aj tak zbytočne hemží našimi ľuďmi za naše peniaze. Nie zriedka aj zbytočnými ľuďmi, ktorí iba zneužívajú svoje pôsobenia na výlety za veľké peniaze tých, ktorí odvádzajú dane. To mi nevonia a ešte nie som pripravený cestovať.
To potrebuje prípravu?
- V mojom prípade áno. Pre nepripravenosť alebo neschopnosť som odmietol desiatky ciest a prednášok v zahraničí. A to nie iba v Česku, Poľsku, ale aj v USA, Japonsku, Holandsku, Taliansku a pod. Som riadnym členom Amerického biografického inštitútu, v USA som nikdy nebol, ale stále s nimi spolupracujem. Zrejme je pre nich môj um potrebnejší ako telo. Inak by už dávno so mnou skončili. Niekedy tých pozérov, ktorí sa silou tlačia na "služobky" do zahraničia nazývam, že sú "political body art". Jednoducho iba idú a sú tam. Nič viac.
Ako vidíš Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach v budúcnosti?
- Niet horšieho, ak budeme viac bohatí ako duchovne plní. Na tejto realite skrachovali veľké impériá. Ekonomiku môžeme zbabrať, ale aj postaviť na nohy oveľa rýchlejšie, či budeme mať múdrych alebo aj nie - "miklošov, kozlíkov,…" a pod., ako duchovné hodnoty. Ak niečo zbabreme v duchovne človeka, je to začiatok konca. Dnes nie je problém kradnúť, obohatiť sa, klamať, to už je akoby verejná záležitosť… Eric Fromm to pekne povedal: "Svet sa skaličí, a nezmení sa, pokiaľ sa nezmenia naše srdcia". A to je to duchovno, bohatstvo bez miliónových limuzín, vyholených hláv s ťažkými zlatými obojkami na krkoch, lacných zbohatlíkov. Na tejto ceste osudu je aj Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach. Rovnako ako literatúra, film, televízia, no nie tie choré telenovely a pod. Tak sa osudom trasie aj kvalitná hudba, divadlo, veda… Ideme do EÚ. Pozor, aby sme tam išli, ale bez intelektuálneho deficitu. Hlupákov je v Európe i v USA dosť. Nepridávajme!
Autor: Iveta RUSINKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
