zemetrasením. Či ide o mýtus, alebo má Vihorlat niečo spoločné s utorkovými otrasmi zeme v Zemplíne, sme sa spýtali odborníka na seizmológiu RNDr. Petra Labáka PhD. (na snímke), zástupcu vedúceho oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV v Bratilslave.
Potvrdili ste, že išlo o stredne silné zemetrasenie a jeho lokálne magnitúdo bolo 4,2. Ľudia ale poznajú skôr Richterovu stupnicu, v jednotkách ktorej sa hlavne v zahraničí uvádza sila zemetrasenia. Koľko to teda bolo v Richterovej stupnici?
- Termín Richterova stupnica je nesprávny. Veľkosť zemetrasenia ako prírodného javu sa určuje prístrojovým pozorovaním, z ktorého sa počíta veličina, ktorá sa volá magnitúdo. Jedno z lokálnych magnitúd, ktoré v 30-tych rokoch zaviedol Charles Richter v USA, je Richterovo magnitúdo, no používa sa určenie veľkostí amerických zemetrasení v Kalifornii. My používame vzorec, ktorý je vhodný pre určovanie veľkosti zemetrasení v Západných Karpatoch alebo v strednej Európe. Najsilnejšie zemetrasenia vo svete mali momentové magnitúdo väčšie ako deväť.
Obyvatelia majú nárok na poistné plnenie vtedy, ak dosiahlo zemetrasenie 6 stupeň makroseizmickej stupnice. Viete už povedať, koľko to bolo v tomto prípade?
- To, čo občanov zaujíma nie je veľkosť zemetrasenia, ale veľkosť jeho účinkov na konkrétnej lokalite. Potom určíme, akému stupňu Európskej makroseizmickej stupnice zodpovedajú účinky, napríklad v Jasenove. Predpokladám, že tu bude dosiahnutý šiesty stupeň. V inej obci môže byť stupeň rozdielny.
V Zemplíne sa špekuluje, že na zemetrasení môže mať podiel aj vyhasnutá sopka Vihorlat. Sú to len mýty?
- Tvrdím, že to nebolo sopečné zemetrasenia a nemá nič spoločné s vulkanizmom. Zemetrasenie bolo tektonického pôvodu a vzniklo na zlome. So sopkou nemá nič spoločné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
