kvalita života odvíja hlavne od schopností a pracovitosti každého človeka, alebo sa otočíme na východ a na dlhé desaťročia pôjdeme cestou, kde rozhoduje korupcia, klientelizmus, kde nemôžete voľne cestovať a za svoju prácu dostávate smiešnu odmenu.
Hoci si to krátko pred referendom nikto nepripúšťal a odhady účasti v Zemplíne sa pohybovali od 55 percent vyššie (Bobík 65%, Kostilník 63%), realita prekvapila aj veľkých pesimistov. Región, ktorý bude okrajovou časťou únie a mal by brať naše členstvo v EÚ všetkými desiatimi, sa nedokázal zmobilizovať natoľko, aby prišlo k urnám viac ako polovica jeho obyvateľov.
Dôvodov, prečo sa viac ako polovica Zemplínčanov na referendum vykašlala je viac. Mnohým je to naozaj jedno, ďalší riešia problém, ako prežiť z podpory a sociálnych dávok a majú pocit, že akési hlasovanie o vstupe do akejsi Európskej únie, o ktorej vedia málo, sa ich ani vlastne ani netýka.
Kto však najviac zlyhal? Určite lokálni politici, ktorí asi zabudli, že kampaň nemajú robiť len médiá a politici v Bratislave, ale zadok by mali konečne zdvihnúť aj oni. Typickým príkladom, ako sa to nemá robiť sú Michalovce, kde o eurokampani nechyroval takmer nikto. Viac ľudí ako v okrese Michalovce prišlo hlasovať aj v ekonomicky zaostalých okrajových okresoch Sobrance a Medzilaborce! Žiadny vládny politik počas kampane do najväčšieho zemplínskeho mesta nezablúdil, no a tí domáci sa asi spoľahli na to, že referendum prejde aj bez ich aktívnej účasti. Michalovce pritom majú v parlamente štyroch poslancov. Alternatíva, že by sa všetci štyria naraz zapojili do referendovej kampane a pokúsili sa získať nejaký ten hlas aj doma, patrí skôr do kategórie sci-fi príbehov.
Veľa námahy prísť na Zemplín počas kampane si nedali ani vládni politici, a tak ich česť zachraňovali Schuster s Coxom v Trebišove a Mikloš v Humennom. Všetci ostatní končili svoje cesty po republike v Prešove a Košiciach, kde podľa väčšiny z nich asi Slovensko končí...
Totálne faux pas zažil v predreferendovej zemplínskej kampani (ne)existujúci tretí sektor, ktorý opäť raz potvrdil, že keď sa z Bratislavy nedokotúľajú peniažky, razom strácajú kreativitu i ochotu niečo urobiť. Potvrdzujú sa tak staré pravdy o tom, že tretí sektor v Zemplíne nielen že kríva na jednu nohu, ale je minimálne aj na jedno oko slepý.
Maslo na hlave má určite aj samospráva. Nielen prístupom ku kampani, ktorá sa presunula na schôdze rôznych viac či menej dôležitých orgánov či združení, ale hlavne prístupom k praktickým veciam, ktoré v niektorých častiach Slovenska už dávno znamenajú desiatky miliónov z predvstupových fondov. V Zemplíne sa až na niekoľko výnimiek (priemyselný park Guttmanovo, rozvoj Sninských rybníkov, budovanie kanalizácie v južnom Zemplíne) neurobilo skoro nič a počet úspešných projektov sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Na niektorých magistrátoch dokonca až teraz začali hútať, aké projekty by sa možno raz dali vymyslieť. Dobré ráno páni!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
