premiéru mal v nemocniciach, ktoré sa vlani pretransformovali na neziskové organizácie. Ako sa tento štýl práce dá uplatniť v štátnej organizácii?
- Každé oddelenie dostane určitý balík financií a primár bude mať nielen zodpovednosť za odbornú, ale už aj za ekonomickú, organizačnú, technickú a personálnu stránku jeho chodu a to práve kvôli tomu, aby sa do vydeleného balíka dokázal zmestiť. Pokiaľ to nedokáže, je neschopný. Vedenie nemocnice bude do určitej miery akceptovať racionálne, resp. objektívne zdôvodnenia a každý dostane priestor a čas, aby prijal potrebné opatrenia. Ak sa to však bude opakovať, budeme sa musieť rozlúčiť a príde niekto, kto to dokáže. Všetky podmienky, ktoré sme smerom k ekonomizácii prijali sa na úroveň oddelení dostali formou príkazu riaditeľa a ako dodatok budú patriť aj k pracovnej zmluve každého zamestnanca.
Tento systém je možno zabehnutý vo firmách, je ho však možné naplno zaviesť aj v štátnom zdravotníctve?
- Nie, dá sa uplatniť len do určitej miery. Je to síce cesta k dosiahnutiu vyrovnanej bilancie, ale ani po všetkých racionalizačných krokoch a zefektívnení činností sa k nej neprepracujeme. Reštrikcie totiž majú hranice - v istom štádiu už jednoducho nebude možné znížiť počet zamestnancov či šetriť na zdravotníckom materiáli, ale aj napriek tomu, budeme v mínuse. Skvelou ukážkou je interné oddelenie, ktoré je vyťažené na 85 percent, priemerná liečebná doba je tu pod slovenským priemerom, nie je tu prezamestnanosť, ale napriek tomu je stratové. Ak by sme šli ďalej, začne trpieť kvalita. Alternatívou je zrušenie celého oddelenia, ale to ja robiť neplánujem. Háčik je v tom, že systém financovania je nedostatočný. Práve nemocnice I. a II. typu v tomto smere ťahajú za kratší koniec, lebo platný cenový výmer im nevykrýva náklady na lôžko ani po maximálnej racionalizácii. Na druhej strane máme 9 vysokonákladových fakultných nemocníc, v ktorých sa zatiaľ nerobili žiadne ekonomické opatrenia, ako v nemocniciach I. a II. typu, ktoré prešli pod VÚC. V tomto kontexte čakáme, čo nám prinesie nový cenový výmer.
Pred pár dňami ste avizovali, že v priebehu roka by malo z nemocnice odísť okolo sto ľudí. Bude táto reštrikcia pokračovať?
- Je to nutný racionalizačný krok, lebo existujú nákladové strediská, kde ešte nedošlo k primeranej racionalizácii len preto, že sa "niekto" spoliehal na formulku "systém nám nejako pomôže". Príkladom za všetky je dopravná služba, ktorú sme navrhovali odštátniť, ale zamestnanci boli proti. Prechodom pod VÚC sa situácia zmenila. Keďže sme prešli, ako sa hovorí od biedneho k biednejšiemu, musíme si pomôcť sami a zmierniť negatívnu bilanciu na maximum. V opačnom prípade nastane koniec, hoci niektorí riaditelia malých nemocníc sa to boja pomenovať. Jednoducho povedané, keby sme neprepustili ľudí, nemocnica by mohla zaniknúť. Na druhej strane hľadáme možnosti, aby nezostali na ulici - príkladom je plánované otvorenie hospicu a niektorí lekári idú do privátnej sféry.
Hľadá nemocnica aj iné alternatívy, ako by mala ďalej fungovať?
- Nepopieram, že úvahy existujú a prebehli už aj nezávislé rokovania na úrovni VÚC. Najideálnejším modelom by bolo vytvorenie zamestnaneckých akciových spoločnosti so spoluúčasťou vyšších územných celkov, háčik je v tom, že chýba príslušná legislatíva, ktorá by do súčasného systému umožnila vpustiť aj veľmi potrebný kapitál podobne ako v neziskovkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
