skutočné aj skryté dlhy škôl. Šesť mesiacov by malo postačiť, aby každá samospráva tých, od ktorých školy preberala, prinútila napísať do protokolov aj čísla topánok en bloc učiteľského zboru. Stoosemdesiat dní by malo byť dosť, aby samosprávy konečne pochopili, že školy nie sú sliepky, znášajúce zlaté vajcia.
Na druhej strane, dôslednosti nikdy nie je dosť, lebo čo leží (na papieri) to beží. Kardinálna otázka, nad ktorou sa však asi máloktorá samospráva zamyslela, (načo aj, veď išli komunálky, takže bolo treba riešiť iné veci, ako "myslieť") je, čo to vlastne zdedili. Bez urážky ktoréhokoľvek starostu či primátora už teraz možno skonštatovať, že väčšina z nich o vzdelávacom procese, metodike a finančných tokoch v školstve, nemá dodnes ani šajnu. Niektorí si to priznajú, iní sa neoficiálne stále obracajú na odbory školstva, ako majú riešiť daný problém. To, či odpovede dostanú, je iba otázka dobrých vzťahov a záujmu, aby školy fungovali aspoň samospádom keď už to inak nejde.
Štát totiž na vyriešenie toho, kto a ako vlastne bude školstvo koordinovať, nijakú legislatívnu normu nevymyslel. Zabudol? Alebo sa každý má hrať na vlastnom pieskovisku ako najlepšie vie? To, ktoré bude zaujímavé pre detí a rodičov, zostane. Zvyšné... Štát sa škôl ako nelukratívneho bremena zbavil, hodil ich obciam, čím im nepriamo prisúdil úlohu zefektívniť sieť a odbory školstva, až na nejakú oklieštenú metodickú činnosť, de facto zrušil. Prečo by ich pracovníci mali hasiť čo ich nepáli? Lebo tušia, čo sa stane, ak odoprú samosprávam aspoň potichu pošepnúť čo-to zo školského know-how. Oni sa ho učili roky, starostovia to majú zvládnuť za pochodu. Reforma je totiž experiment, na ktorý zabudli vyškoliť vedcov. Samosprávy dostali do rúk budúcnosť celého národa, ale nevedia ani základné vzorce. A už v najbližších mesiacoch sa to vráti ako bumerang.
Pýtate sa starostov, či majú na zaplatenie energií alebo učiteľov? Chcete vedieť, aké dlhy ich školy vytvorili? Nevedia. Väčšina škôl predsa získala právnu subjektivitu a musí sama vyjsť z balíka, ktorý jej štát dá, či nie? Svätá prostota... Zázraky v podobe náhleho zastavenia tvorby dlhov sa na počkanie nedejú a už vôbec nie v dlhodobo poddimenzovanom rezorte. Čo s tým? Kto poradí, kto pomôže? Vyriešia to uhoľné(či plynové) prázdniny? Samosprávy čakajú... Na čo? Na Nový rok, kedy školám začnú chýbať peniaze obyčajným aj tým "zázračným"? Kam sa obrátia? Na okresné úrady? Na štát? Nie, milí starostovia, pôjdu k vám. A budú žiadať o pomoc. V záujme voličov, ktorí vás volili. V záujme vašich detí. Vo vašom záujme...Obmedzíte prevádzku, prepustíte školníka a napokon aj riaditeľa? Vaše deti začnú chodiť do školy v inej obci? Ako zabezpečíte ich dopravu? "Sadky" sú už privátne a autobusy na vodu zatiaľ nechodia. O tom je či o tom mala byť reforma?
Experiment s budúcnosťou sme už spustili, teraz príde experiment s pravdou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
