rovnako nezrozumiteľná ako bola pre katolíkov latinčina?
- To určite nie. Latinčina bola úplne cudzím jazykom, staroslovienčine ľudia rozumejú asi tak na 50 percent. Je to predsa len slovanský jazyk. Myšlienka preložiť niektoré cirkevné texty do rusínskeho jazyka je vlastne spojená s celou históriou Rusínov na tomto území. Do druhej svetovej vojny sa ako národ na Slovensku rozvíjali, mali svoje školstvo, cirkevnú hierarchiu a tak ďalej. Potom prišli nešťastné päťdesiate roky a s nimi násilná ukrajinizácia, násilná právoslavizácia. Samozrejme, v takýchto podmienkach, keď Rusíni sa nemohli rozvíjať ako národ, nemohli sa rozvíjať kultúrne a jazykovo, ocitli sa akoby vo vákuu. Po roku 1989 sa vytvoril priestor aj pre rozvoj Rusínov, ich jazyka i kultúry.
Čiže pohnútky, ktoré Vás viedli k prekladu Evanjelií do rusínskeho jazyka súvisia s uvedomovaním si a rozvíjaním rusínskej národnej identity.
- Nesporne, že majú aj tento rozmer. Osobne si myslím, že každý národ má právo počúvať slovo Božie v materinskom jazyku. Keby som bol kňazom Maďarov čítal by som ho v maďarskom jazyku, keby mojimi cirkevníkmi boli Angličania, čítal by som ho v angličtine, keby Číňania v čínštine a tak ďalej. Tento dôvod však veľmi úzko súvisí aj s ďalším a tým je, aby sa cirkevné obrady stali čo najzrozumiteľnejšie ľuďom, ktorí sa ich zúčastňujú. V mestách a obciach obývaných Rusínmi je prirodzené, že by mali byť v rusínskom jazyku. V gréckokatolíckych farnostiach obývaných Slovákmi nech budú po slovensky.
Nedochádza kvôli tomu k určitému pnutiu aj v samotnej gréckokatolíckej cirkvi?
- Nepopieram, že áno. Ale aj tu prekonávame určitý vývoj. Kým napríklad na súhlas na vydanie prvej knihy prekladov pod názvom "Evanjelia a Apoštoly na nedele a sviatky po celý rok" sme čakali 10 rokov, teraz na vydanie Evanjelia sv. Jána už iba rok. Podotýkam, že prekladáme do oficiálneho rusínskeho jazyka, ktorý bol kodifikovaný v roku 1995.
Chcete tým naznačiť, že vysoká cirkevná hierarchia je orientovaná skôr proslovensky?
- Áno, to je pravda. Lenže faktom tiež je, že v Prešovskej eparchii sa k rusínstvu prihlásilo 35-tisíc gréckokatolíkov, čo je asi polovica veriacich. Myslím si, že majú právo počúvať slovo Božie v rusínskom jazyku. Bolo by možno vhodné, aby mali vo vysokej cirkevnej hierarchii svojho zástupcu. Napríklad pomocného biskupa, čo by určite pomohlo aj k lepšiemu porozumeniu potrieb veriacich Rusínov a zmierneniu istého iskrenia, ktoré kvôli tomu v cirkvi je.
Počula som, že vybrané texty Evanjelií nie sú vašou ozajstnou prvotinou.
- Asi máte na mysli Malý katechizmus, ktorý sme vydali ako samizdat ešte v roku 1982 pre rusínske deti. Lenže to bolo predsa len niečo iné. Slúžil na výučbu deti v kostole, čo má úplne iný rozmer.
Keď hovoríte o prekladoch stále je to v množnom čísle.
- Samozrejme, nie som jediným autorom. Je nás celý tím, kňazi i laici. Spomeniem aspoň otca Popovca, Kostilníka, bratov Timkovičovcov, Jozefa Kudzeja z Ňagova, perfektného znalca rusínskeho jazyka a sú tu aj ďalší. Veď ide o veľmi náročnú prácu, ktorá si vyžaduje perfektné ovládanie jazyka.
Čo chystáte najbližšie?
- Po Evanjeliu sv. Jána, ktoré vyjde v týchto dňoch, úplné preklady aj ostatných troch a potom spoločné vydanie všetkých štyroch. Preložiť chceme aj žaltár a určité čiastky bohoslužby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
