V nedeľu skončil deviaty ročník medzinárodného výtvarného festivalu, lenže Vy, Andrej, už určite viete ako to bude na desiatom.
- Musím to vedieť, veď rok zbehne veľmi rýchle a príprava festivalu je náročná vec. V každom prípade sa na jubilejnom ročníku stretnú všetci doterajší účastníci plenérov, čo je asi 130 ľudí z celého sveta. Je teda najvyšší čas zháňať peniaze. O ostatnej práci, ktorú dokážeme urobiť bez peňazí, nehovorím.
Myslíte, že to dokážete?
- Samozrejme. Musíte veriť tomu, čo robíte. Ak čo len raz o tom zapochybujete, tak sa vám to nepodarí. Nás s bratom nikto do ničoho nenúti, ale my to chceme robiť. Svojim nápadom veríme.
Hoci niekedy vyzerajú také bláznivé? Ako napríklad Galéria monumentálnej tvorby v Snine. Keby to niekto povedal v Piešťanoch, Bratislave, Karlových Varoch, New Yorku, ale okolie Sniny? Kto ju kedy uvidí, kto tu príde?
- Raz tu prídu ľudia z celého sveta. Sochy pre túto galériu nebudú totiž robiť len slovenskí umelci, ale chceme, aby ich stavali sochári z celého sveta. Od Austrálie po Ameriku a Tokio. V areáli, ktorý vytvára akčný rádius 13 centimetrov na mape od hraničného trojbodu troch štátov, vznikne jedinečná galéria, ktorú určite stojí za to vidieť. Zároveň budeme hľadať grantové možnosti, aby sme tie sochy mohli zrealizovať. Jedna socha stojí strašne veľa peňazí. Od 500-tisíc korún až po 3 či 4 milióny. Prečo si myslíte, že taká galéria má význam iba pri veľkých mestách či dôležitých návštevných centrách? Aj tu žijú ľudia, majú svetu čo povedať aj čo ponúknuť. Stojí preto za to, aby svet o nich vedel.
Prečo akčný rádius práve 13 centimetrov?
- Trinástka je naše šťastné číslo. V reáli táto plocha predstavuje asi 130 kilometrov.
Medová baba. To je úžasná téma a Marek Žitňan ju pochopil a nádherne precítil. To nie je plastika, to je symbol harmónie človeka a prírody. Kde chodíte na tie témy?
- Netreba robiť nič, iba rozmýšľať a ono to všetko príde samo od seba. Máme niekoľko takých tém, tém spojených s týmto regiónom. Napríklad hadí muž, ktorý žil v Príslope, pohan dievča alebo dievča s kačacími nohami. Žila asi v 16. storočí v Podhorodi, zbojník Fedor Hlavatý, ten žil a pôsobil v chotári Ruskej Volovej, ale sú to aj novšie. Napríklad témou samou o sebe je vysťahovanie ľudí zo siedmich obcí kvôli starinskej priehrade. Na rázcestí v Stakčíne je tank, na rázcestí v Snine delo. Ako spomienky na druhú svetovú vojnu. Chcel by som ich zaliať do sklenenej pyramídy. Aby tu zostali ako symbol zatavený v inom symbole. Vymenia sa generácie, spomienky na vojnu budú bledšie a bledšie. O vojnách, ktoré boli pred stáročiami je v dejepise iba pár riadkov.
Takže čo pribudne na budúci rok?
- To ešte neviem. Témy sme vyhlásili, ale sú mimo poradia. Možno, že to budú krídla nad Starinou, možno niečo iné. Tohto roku bola na plenéri sochárka z Izraela, s ktorou som sa zoznámil pred šiestimi rokmi, keď som vystavoval v Izraeli. Nevystavovala obrazy, ale štúdie aktov a štúdiu sochy Krídla nad Starinskou priehradou.
Na internete som si prečítala, že medová baba bola čarodejnica, ktorú nejakí českí speleológovia, ktorí sa po regióne potulovali v 50-tych rokoch, videli dokonca v noci čarovať.
- Ja som sa zase dopočul, že bola kolaborantka. Čo už táto žena, žijúca na samote v lese, sedem kilometrov od Novej Sedlice, mohla kolaborovať? Kde a s kým? Na takýchto rečiach nič nemožno zakladať. Nikdy by sme nič neurobili, keby sme každého dookola vždy iba z niečoho obviňovali, ako je to teraz u nás zvykom. Média sú plné toho, čo kto kedysi urobil či povedal. To sa nedá už ani čítať ani počúvať.
Veľa tém, ktoré ste spomenuli, vychádza z legiend žijúcich v tomto regióne. Ako preto zrod galérie vnímajú domáci?
- Veľmi dobre, sú radi. Keď sa vlani dozvedeli o témach, ktoré som vyhlásil, chodili za mnou a prinášali ďalšie. Napríklad Ing. Miro Buraľ, vtedajší riaditeľ NP Poloniny mi hovoril: "pán Smolák, keď Češi majú v Krkonošiach Krákonoša, prečo by sme my nemali deda Beskyda, ktorý tu žil, na našich kopcoch aj so svojimi deťmi? Vraj postavme ho na Karcábe, ja ho tam vidím." Keď na Karcábe, to by musel mať aspoň 15 metrov, hovorím si. Príde čas, urobíme ho. Ďalší sa zase snažia pomôcť. Ako napríklad riaditeľ LPM v Uliči Alexej Németh. Vďaka jeho organizátorskej práci a nezištnej pomoci mohla Medová baba vzniknúť a byť inštalovaná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
