Tým boli priority a výber jasné hneď - vyhrať má (ako vždy doteraz) ten, kto ponúkne najviac. Hneď, priamo do mestskej kasy, s garanciou okrúhlej sumy, odloženej na realizáciu zámeru. Žiaden úver, žiadne banky, žiadni veritelia, žiadne naťahovanie termínov. Vsjo jásno. Teda bolo, kým sa poslanci nezavreli za dvere a ostatných nenechali s dlhým nosom čakať za nimi. S otázkou v očiach, čo tam vlastne ešte chcú riešiť.
A veru riešili. A doriešili. Keď vyšli, väčšina zahlasovala za najnižšiu možnú cenu! Bez logiky, bez argumentov, bez prepočtu. V rýchlosti pozabudli aj na text o tom, čo presne predávajú a za koľko. To bol frmol! A nikomu nevadilo ani to, že sa hlasovalo opačne. Ani to, že o zvyšných ponukách sa nehlasovalo vôbec. Publikum sa nestíhalo čudovať.
Takže. Boli tri firmy, z toho dve mali takmer identické zámery. Že 15 poslanci rozhodnutie opreli o najvyššiu investíciu (do ktorej nebudú môcť finančne vidieť ani náhodou!) a o skúsenosti s víťazom? Ale no! Nevšimli si, že tým vyhodili von oknom 5-9 miliónov? A zabudli aj na vlaňajšok, keď vybrali prvého víťaza? Ponúkol najvyššiu cenu! Nech si osviežia pamäť, ako súčasný nový víťaz vyhral tender na pozemky pod Tescom. Ponúkol najvyššiu cenu! Dvojaký meter pre rôzne situácie? Či skôr rôzne firmy? Prečo jedna z firiem dostala viac šancí ukázať sa? Ako bolo kedysi, tak nebude teraz?
Odpovedzte si sami, páni poslanci, či ste hlasovali v súlade s vlastným svedomím. A nezabúdajte, že vy sa nezodpovedáte firme, strane, ba ani primátorovi. Zodpovedáte sa občanom, ktorých ste svojím verdiktom obrali o milióny. Lebo medveď. A pamätajte, že oni stratou pamäti netrpia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
