Niežeby bol frajer za volantom taký úžasný, len sme jednoducho neboli blízko obrubníka, ktorý ho zastavil.
HUMENNÉ. Sobota, päť hodín podvečer. Železničným priecestím pri zastávke Humenné - mesto prejde osobné auto. Z nepochopiteľných dôvodov reaguje na "ťažkú nohu" na plyne, ktorou mu vodič prikazuje, aby zrýchlilo.
Frajerinka
Auto, ktorým vodič smeruje pod nadjazd, vynesie v zákrute pod svetelnú výzdobu. Vodič však znova pridá, no súčasne sa snaží aj vyrovnať alebo čo... Pneumatiky nechávajú za autom na asfalte "esíčko". Auto sa v tej rýchlosti stáva na chvíľu neovládateľným a naráža do obrubníka na pravej strane cesty. Našťastie, až pár metrov od priechodu pre chodcov, ku ktorému sa blížia ľudia. Celé "predstavenie" trvá pár sekúnd.
Čo už, nabúral...
Ľudia reagujú na zvuk auta. Otáčajú hlavy a sledujú vodičovo "zapikovanie." Dvere na aute sa otvárajú. Mladík spoza volanta švihácky vyskočí, vyberá mobil a komusi oznamuje, že nabúral. Na otázku, čo to vystrájal, odpovedá bez štipky zaváhania: "Išiel som pomaly." Chvíľu sa okolo auta pomotá a potom pokračuje v jazde. Na ceste zostane pár rozbitých častí a stopy po pneumatikách. Dookola pár ľudí v šoku.
Kto by tomu uveril
Hoci je už auto z miesta preč, na chodníkoch sa stále tým, čo videli, zaoberajú svedkovia zvláštneho úkazu - búračky. "Veď keby bol niekto blízko obrubníka, tak sa mu niečo stane," uvažujú. Súhlasia s fotením, lebo uznajú, že takú absurditu by mi neuveril nikto. Nakoniec sa, so zreteľom na šoférov vek, spoločne pouškŕňame, no priznáme si, že je celkom dobré, že sme stáli, chvalabohu, obďaleč.
Šťastie
Rozhodnutá, že aj keď som si "motoristu" odfotila, predsa mu nebudem robiť zo života peklo, smerujem na parkovisko do svojho auta. Ponáhľam sa. Doma na mňa čakajú deti. A vtedy si poviem, aké som vlastne mala šťastie, že som toho "vodiča" nestretla na ceste niekde mimo mesta. Niekde, kde by mu rovný úsek dovolil experimenty podľa ľubovôle. Niekde v jeho protismere, keď by sa mu v plnej rýchlosti jeden z nich nevydaril. Predstava, že kým by ma niekto vystrihoval z auta, zneli by jeho slová o tom, ako išiel pomaly, ma núti predstaviť takéhoto hazardéra svetu. Verím, že mašinku rýchlo opraví a teóriu o pomalej jazde mu už len niekto zhltne.
V podstate sa až tak veľa nestalo. Tento článok, ktorý je vlastne takým "verejným po zadku", je vzhľadom na to, že má život pred sebou, takou poistkou jeho šťastia, ktoré raz možno bude mať sám. Možno si naňho spomenie vo chvíli, keď nebude vedieť rozkázať svojej nohe na plyne a nablízku nebude obrubník, ktorý by ho zastavil. Každého totiž doma niekto čaká.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
