eti už dávno nie je čiernou ovcou či bielou vranou, za ktoré ho považovali, keď sa do obce priženil.
Medzi bielymi
„Keď ma svokor prvýkrát videl, mal obavy, ako len takého exota ľudia prijmú," smeje sa 42-ročný absolvent manažmentu a riadenia, expert na sociálnu prácu, odborník v oblasti asistencie, tvorbe a manažovaní európskych projektov.
Aj keď je zarytý abstinent, zašiel do krčmy a každému kúpil na zoznámenie poldeci. „Bol to môj prvý a posledný poldecák. Dnes ma väčšina susedov, spolupracovníkov, priateľov, Slovákov, Maďarov či Rómov volá Janko," odhalí rad bielych zubov temperamentný muž, generátor pozitívnej energie z afrického Beninu.
Keď ho však chceme fotografovať, zvážnie. „Mám obavy, že väčšina ľudí na Slovensku v súčasnosti nie je schopná akceptovať, že nejaký černoch z Afriky im chce pomôcť."
Pomoc najslabším
Včera odviezol autom na pojednávanie do Trebišova dvoch miestnych Rómov. Chcel mať istotu, že tam pôjdu. Ako svedkovia by svojimi výpoveďami na súde mohli pomôcť dostať sa obžalovanému Somotorčanovi z väzby na slobodu.
„Odpykal si devätnásť rokov vo väzení. V podmienke ho znovu zavreli. Som presvedčený, že čin, za ktorý ho chcú odsúdiť, nespáchal. Nikto mu neverí, ale ja hej," hovorí Yves.
Pomoc najslabším a najzanedbanejším ľuďom považuje za svoje poslanie. Aj preto s manželkou, ktorá je momentálne na materskej, založili v Somotore Agentúru podporovaného zamestnávania.
„Keď už sa sociálnej práci nemôžem venovať v Afrike, robím to tu. Nikto nedostane nič zadarmo. Najhoršie je rozdávať nezamestnaným peniaze. Ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, treba doslova naučiť pracovať a žiť. Aby sami za seba niesli zodpovednosť. Musia ale dostať šancu!"
Bez peňazí
Sociálny podnik v Somotore dával donedávna prácu 30 dlhodobo nezamestnaným. S viacerými museli rozviazať pracovný pomer dohodou.
„Z úradu práce sme na mzdy a odvody dodnes nedostali ani cent. Doslova úverujeme štát z projektov agentúry, ktoré generujú peniaze. Nedokážeme ďalej platiť toľko ľudí. Ostanú len toľkí, koľkých dokážeme uživiť," konštatuje Yves.
Úrad práce nie je ochotný refundovať mzdy pre nedostatky v dokumentácii.
„Všetko máme dôsledne evidované. Od odpracovaných hodín až po výpisy z účtov zamestnancov. A keby aj úrad zistil nedostatky, podľa zmluvy mal povinnosť písomne nás na ne upozorniť. Dodnes sme nič nedostali."
V utorok podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru aj manželia Ildikó a Miroslav Váradyovci. „Neviem, čo budeme robiť. Konečne sme začali normálnejšie žiť," smutne vraví muž. Na svojho bývalého zamestnávateľa nepovie jediné zlé slovo. „Je to výborný človek. Robil, čo mohol. Ale bez pomoci štátu si asi neporadí."
Mizerná realizácia
Starostka Silvia Stropkayová je sklamaná. Sociálny podnik obci s 30-percentnou nezamestnanosťou výdatne pomohol. Zamestnanci pracovali aj pre obecný úrad, chudobnú pokladňu to však nič nestálo. Vyrábali zámkovú dlažbu na chodníky a autobusové zastávky, knižnica mala konečne stálu pracovnú silu, pomáhali pri murárskych, maliarskych a stolárskych prácach.
„Sociálny podnik je výborná myšlienka. Len realizácia je mizerná. Bez peňazí to jednoducho nejde."
Starostka si nemyslí, že problémy by mali spôsobiť ľudia z agentúry či osobne Nicolas Yves Ogou. „Obdivujem jeho nasadenie, novátorstvo, snahu pomôcť najslabším sociálnym skupinám. Len mu vytvorme podmienky a nechajme ho pracovať. Nepoznám v širokom okolí človeka, ktorý by lepšie ovládal sociálnu prácu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
