Pracoval ako vedúci cechu v miestnom strojárenskom závode. I keď mal doma rúču manželku, stále si nedával pokoj. Roztopašné paničky najrôznejších kategórií túžiace po silnom mužskom objatí a horúcich bozkoch mu bez problémov sadali na lep.
Pôvabná manželka ho síce držala dosť nakrátko už od svadobnej noci, ale ustrážiť ho nedokázala. A keď aj niečo vyňuchala, on sa rôznymi výhovorkami dokázal celkom ľahučko bez nejakej ujmy vymaniť z jej podozrenia. Na druhej strane sa však o manželku vzorne staral, čo jej videl na očiach, to aj splnil. Tak perfektne zvládal scenár svojej životnej cesty.
Len málokedy prišiel domov tak, ako sľúbil. Vždy sa "nechtiac" niekde zatúlal alebo zdržal. Manželku vždy uchlácholil teplým bozkom, že všetky tzv. úlety majú len čisto služobný charakter.
Sprvoti jazdil do zamestnania osobným autom. Neskôr mu to jeho polovička stopla. Veď raňajšia alebo odpoludňajšia prechádzka mu len prospeje. A tak autiak využívali len na mimoriadne rodinné akcie.
Po objavení ďalšej chutnej pipky v istej obci sa znovu vydal na veľmi nebezpečný chodník. Na druhé stretnutie s ňou si požičal motorku od kamaráta. Túto "nutnú" cestu odôvodnil manželke zháňaním pracovníkov do pripravovanej výrobne.
Počiatočná cesta mu ubiehala bez problémov. Tesne pred cieľom vypol na motocykli svetlo, aby ho nik nespoznal. Tešiac sa na opätovné zvítanie s novou láskou si už v mysli predstavoval, ako s ňou strávi horúce chvíle. Zamyslený si nevšimol, že má pred sebou neosvetlený konský povoz naplnený slamou, a v plnej rýchlosti do neho narazil.
Keď sa prebral k životu, zistil, že leží na nemocničnom lôžku. Od strachu, ktorý ho zachvátil, chcel zdvihnúť oťažené ruky. Tie však boli v sadre. Nemohol pohnúť hlavou, bolela ho aj čeľusť, nedokázal ani plynulo hovoriť. Najviac ho však vyľakalo zistenie, že nemá predkolenie pravej nohy!
Ťažko zranený pacient si vôbec nepamätal, ako sa to všetko udialo. Ozrejmil mu to až lekár, ktorý mal práve službu. Na základe slov policajtov mu osvetlil kritickú noc, nepozornú jazdu, prudký náraz do ľavého zadného kolesa vozu, vymrštenie do niekoľkometrovej vzdialenosti a bezvedomie.
Ďalší deň ho navštívila manželka s deťmi. "Hrdina" sa pred nimi tváril, akoby sa nebolo nič vážne stalo. Nevedel, že majiteľ motorky už pred mužmi zákona vyšiel s farbou von. Nasrdená manželka nemala žiaden súcit, iba chladne poznamenala: "Za svoju neustálu neveru si dostal od pánbožka zaslúženú odmenu. Keďže sa už nemienim ďalej nechať podvádzať, podala som žiadosť o rozvod. Domov sa už nevracaj. Ži si s tou novou krasotinkou, za ktorou si tej osudnej noci šiel..." Otočila sa a aj s deťmi opustila chladnú nemocničnú izbu.
Casanova z našej ulice sa dosť dlho zotavoval, kým sa mu amputované predkolenie zahojilo a postupne si zvykol aj na protézu. Po začatí nového života s mladou priateľkou jej bol chvíľu ozaj verný. Počúval ju vo všetkom, ako malé psíča svojho pána. Slobodné paničky a vdovičky mu však po čase znova nedali pokoja. A tak sľub daný v svadobnej miestnosti obecného úradu začal náš záletník pomaličky a nebadane opäť porušovať. Najprv to začal s blondínkou Dankou, potom s počiernou Kamilkou, ako aj chutnučkou Zuzankou, fantastickou Hankou, a tak ďalej...
Ja len tŕpnem, kedy sa tieto jeho "prešľapy" dostanú až k ušiam jeho novej pani. Čo bude nasledovať potom?
Autor: Jozef Hrubovčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
