tava RND Stanislav Štepka nám prezradil, prečo má rád humenské publikum.
Už druhú hru majú Humenčania možnosť vidieť tento rok. V podstate sa sem vraciate každú divadelnú sezónu. Páči sa vám v Humennom?
"V Humennom je výborné publikum. Potom odtiaľ máme našu hudobnú skladateľku Ľubku Čekovskú, ale aj kopu kamarátov. Napríklad Gregorovičovcov, s ktorými sme boli dnes pozrieť vašu osadu. A bolo to príjemné stretnutie s niektorými. No a mám odtiaľto aj kamaráta Milana Lechana, s ktorým som prežil krásne roky. Ale predovšetkým ide o to publikum, vnímavé, inteligentné. Sú miesta, kde by sme možno ľuďom nechýbali, ale ani oni nám. No Humenné by nám trošku chýbalo."
Bola vaša návšteva v osade inšpiratívna? Neplánujete do budúcnosti spracovať túto tému?
"Dohovoril som sa s pánom Gregorovičom, ktorý ma tam vzal a aj mi dokonca predstavil dvoch našich divákov, že nabudúce prídeme na trochu dlhší čas. Aby to nebolo také povrchné, turistické. Veľmi rád by som sa pozrel aj do domov. Veľmi rád by som sa s nimi aj viac porozprával ako žijú, čo robia, čo sa im páči, čo nepáči. Jedným slovom, aby sme si podebatovali a vymenili si názory obidvoch zainteresovaných strán. Ja som kedysi v novinách mal na starosti práve túto rómsku problematiku. Sledoval som ich nielen na Slovensku, ale aj v Rumunsku, v Bulharsku, v Maďarsku, takže mám nejaké poznatky, informácie. A v každom prípade sa k tejto téme chcem dostať aj ako autor."
V predošlom predstavení Niekto to rád slovenské, ktoré ste predviedli v Humennom koncom júna, hrajú rovnakí herci ako v inscenácii To najlepšie z RND. Nie je to tak, že práve oni sú ochotní cestovať toľké kilometre? Alebo je to len náhoda?
"Je to skutočne len náhoda, že práve títo herci tu hrajú. Inscenácia To najlepšie z RND vznikala práve vtedy, keď sme robili Niekto to rád slovenské. Dá sa povedať, že to vznikalo súbežne. Naopak budete možno príjemne prekvapení, ale naši herci sa strašne tešia na zájazdy. Radšej chodia na zájazdy ako hrajú doma v Bratislave. To je veľmi zvláštny jav. Každý hovorí, že to idete do Humenného či do Michaloviec, alebo kde, a my odpovedáme, že všade žijú diváci, všade žijú ľudia. A keď prídu do hľadiska takí výborní diváci ako v Humennom, tak prečo tam nejsť, prečo tam nehrať, prečo tam nebyť."
Poznáte trošku aj naše nárečie?
"Ale áno. Veď ja si myslím, že treba viac dobrú vôľu a tá nám niekedy chýba. Keď to nejaké slovo vypadne, alebo mu nerozumiem, tak vtedy si ho buď domyslím, alebo sa opýtam a ideme ďalej. Ja si myslím, že na tom by mala byť založená ľudská komunikácia. Na ochote rozumieť, chápať toho druhého. O tom je vlastne náš pobyt tu na tom svete a toto nám niekedy chýba, a preto vznikajú konflikty. Niekedy úplne zbytočné. A niekedy aj nebezpečné."
Skúste skonštruovať nejakú vetu...
"Viete čo, to si netrúfnem, lebo je to také krásne. Už mi hovoria, aby som povedal povedzme záhoráckym nárečím, ale ani to neviem. Ja som veľmi dobrý v radošinskom. A toto nárečie, to som sa dozvedel z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, sa stalo oficiálnym slovenským nárečím prostredníctvom nášho divadla. Takže som rád."
Od roku 2007 v RND pôsobí aj rodáčka z Humenného. Ako sa vám ju podarilo nájsť? Rozumiete si?
"Našli sme sa a som ohromne rád, že sme sa našli. Po odchode Janka Melkoviča, nášho hudobného skladateľa sme dlho rozmýšľali nad tým, kto bude pokračovať v tejto hudobnej práci pre naše divadlo. Pretože naše divadlo je tak napoly aj hudobné. Ja som videl Bratislava Hot Serenaders, kde ona hrá na klavíri, kde vynikajúco hrala. A potom ma upozornili, že ona nielen hrá na klavíri, ale že je výborná hudobná skladateľka. A tak sme ju oslovili. Ja som jej dal prvé hudobné texty. Ona sa pustila do roboty, a keď to doniesla, úplne som žasol. Vlastne ako keby to Janko Melkovič odkiaľsi z nebíčka poslal cez Ľubu Čekovskú k nám do divadla. No a odvtedy spolu robíme. Teraz do novej inscenácie, ktorú práve začíname v pondelok skúšať, má názov Mám okno, urobila trinásť krásnych piesní."
Mohli by ste Humenčanom poskytnúť radu ako prežiť krízu?
"Neporadili by Humenčania mne ako by mohlo v tejto kríze prežiť divadlo? (smiech)"
A čo nejaký pozdrav?
"Pozdrav skôr. Dovidenia v divadle, kde sa strašne radi s nimi stretávame, a kde vždy veľmi radi hovoríme, alebo máme na jazyku to, čo máme na srdci."
Autor: Alexandra Varcholová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
