Rodiny žijú pohromade a dni trávia v pohodovej atmosfére, ktorá je liekom na traumy prežité náboženským prenasledovaním, zhabaním majetku a vysídlením do nehostinnej púšte s 50-stupňovými horúčavami. Zmenu najlepšie znášajú deti, ktoré už vedia po slovensky celú pieseň "Keď si šťastný..."
HUMENNÉ. Medzi rodinami palestínskych utečencov, ktorí prežijú nasledujúcich šesť mesiacov v záchytnom tábore v Humennom, panuje pohoda.
V Iraku ich prenasledovali kvôli vierovyznaniu
Väčšina utečencov sa do irackého tábora Al Valled dostala z Bagdadu, v ktorom prišli o všetok svoj majetok a zázemie, pretože po páde Husajnovho režimu ich ako náboženskú menšinu v krajine začali prenasledovať.
Sú to rodiny, v ktorých má väčšina členov stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie a v Humennom čakajú na presídlenie, pravdepodobne do Ameriky. Tam by mali odchádzať v menších skupinkách.
Medzinárodná organizácia pre migráciu zabezpečuje ich transport a formality potrebné s odchodom, Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov poskytuje sociálnu podporu a zdravotné zabezpečenie cez partnerskú mimovládnu organizáciu ETP Slovensko. Slovensko im zabezpečuje ubytovanie a stravovanie.
Rodiny sú pohromade
V tábore žijú palestínske rodiny oddelene v jednej samostatnej budove. Do mesta chodia bez priepustiek a keďže sú slobodní ľudia, rozhodujú sa, kam sa v meste vyberú a čo budú robiť. Jedným z cieľom ich pobytu je, aby sa naučili anglicky, pretože väčšina z nich hovorí jazykom koránu. Kým sa angličtinu učia muži po skupinkách, ich manželky využívajú teplé dni a vonku na dvore sa venujú ručným prácam, ale baví ich aj taký volejbal, pri ktorom sa odreagujú. Rodiny si žijú vlastným životom, dôraz kladú na spokojnosť detí, muži sa kvôli svojej viere nedotknú alkoholu.
Palestínske deti sú múdre hlavičky
V záchytnom tábore sa asi najlepšie cítia deti, ktoré tam majú o program postarané. Od pondelka do piatka po dve hodiny dopoludnia a tri poobede sa im venujú učitelia. Jednou z nich je aj Martinka zo Slovenskej Volovej. Žila päť rokov s rodičmi v Anglicku. Mala tam arabských kamarátov, ktorí ju naučili jazyk. Keď sa dozvedela, že do záchytného tábora potrebujú niekoho kto vie anglicky aj arabsky, neváhala.
Za dva týždne sa jej podarilo deti naučiť dve piesne v angličtine a jednu po slovensky. Pieseň "Keď si šťastný, tlieskaj..." nám deti zaspievali bezchybnou slovenčinou a s oduševnením. Martinka prezradila, že sú nesmierne múdre a veľmi učenlivé. My sme si všimli, že sú veľmi poslušné a zjavne sa im páči vo svete, v ktorom nemusia trpieť. Rovnako ako ich rodičia sa správajú nesmierne zdvorilo a priateľsky.
Palestínčania našli domov v Humennom
HUMENNÉ. Na hranici Iraku so Sýriou uprostred púšte stojí provizórny tábor pre palestínskych utečencov Al Waleed. Stany a chatrče poskytujú jediný tieň v päťdesiatstupňových horúčavách. Pitnú vodu dovážajú z dvesto kilometrov vzdialeného zdroja. Zdravie a životy ľudí denne ohrozujú jedovaté hady, pavúky, škorpióny.
Ešte pre mesiacom žilo v tábore vyše dvetisíc Palestínčanov. Medzi nimi aj 59 dospelých a 39 detí, rodiny, na ktoré sa usmialo šťastie. Pred necelým mesiacom ľudí bez domova prepravili letecky do Košíc a odtiaľ autobusmi do Humenného. Pol roka, pred odchodom do tretích USA, Austrálie či Kanady, strávia v Záchytnom tábore Migračného úradu SR.
Štvanci
Pred ubytovňou hrajú ženy v dlhých tunikách volejbal. Tešia sa ako malé deti.
„Doteraz sa nás všade pýtali, čo tu chcete? Prvýkrát v živote sa nás pýtajú, čo potrebujeme," usmieva sa 20-ročná Hiba.
S rodičmi a tromi súrodencami žili v neľudských podmienkach Al Waleed tri roky. „Boli sme tam ako vo väzení. Umývali sme sa v špinavej vode, lebo s pitnou sme museli šetriť. Voda bola pre nás cennejšia ako zlato," spomína mladá žena.
Do tábora sa dostala z Bagdadu. „Jednoducho, vyhnali nás z domu. Že pre Palestínčanov nie je v Iraku miesto."
Z Bagdadu je aj 44-ročný Rafet. Bývalý vodič so svojou manželkou a piatimi deťmi sa rovnako ocitol zo dňa na deň bez strechy nad hlavou: „Rodičia pochádzajú z Jaffy a Haify. Museli odtiaľ odísť. Sťahovali sme sa z mesta do mesta, z jedného štátu do druhého, žili sme v Jordánsku, Saudskej Arábii a nakoniec v Iraku.
ikde nás neprijali, od roku 1948 sme stále na úteku. Slovensko je pre nás cudzia krajina. Ale konečne mám pocit domova..."
Tábor
Záchytný tábor v Humennom je zariadením Ministerstva vnútra SR pre žiadateľov o azyl. Skupina Palestínčanov z Iraku už má štatút utečencov.
„Sú to prenasledovaní ľudia, osobitne ohrozená skupina, ktorá určite necestuje za zábavou. Reagovali sme na výzvu Úradu Vysokého komisára pre utečencov (UNHCR - pozn. autora), ktorý sa obrátil na vlády viacerých krajín, aby im pomohli. Potrebujú čas na aklimatizáciu a na vybavenie administratívnych úkonov, aby sa mohli usadiť v tretích krajinách. Nie sú to žiadni kriminálnici, ale bežní ľudia , ktorí stratili domov," vysvetlil vedúci Úradu UNHCR Peter Kresák.
„Boli tu už kadejaké skupiny utečencov. Ale takých vďačných ľudí som ešte nezažila. Jediná pointa je - vytvoriť pre nich normálne podmienky na bežný život," hovorí Jana Janovičová z Migračného úradu Ministerstva vnútra SR.
Tábor zriadilo ministerstvo vnútra v zrekonštruovaných kasárňach. Palestínčania žijú v skromne zariadených izbách so spoločnými toaletami a kúpeľňami. Majú postarané o stravu, lekársku a sociálnu starostlivosť, deti chodia do škôlky, jedna miestnosť je vyhradená na modlitby.
Dospelých zvoláva do modlitebne najstarší muž, 73-ročný Abdul: „Neviem, kam pôjdeme. Doteraz nás z každej krajiny vyhnali. Ale tu som spokojný," neskrýva dojatie bielobradý starček.
Mikuláš Jesenský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
