Minulý týždeň prileteli na Slovensko a pustili sa do hľadania. V Kamenici na svoje prekvapenie našli žijúcich príbuzných, ktorí ich vrelo prijali. Slovenčina, folklór a chute typických jedál prinavrátili Nancy vzácne pocity a vytiahli na povrch spomienky na babičku a svoje detstvo.
KAMENICA NAD CIROCHOU. Do obce pricestovali manželia Heyerovci z USA, aby tu našli príbuzných z obidvich strán starých rodičov pani Nancy Heyer, rodenej Balogovej.
Ešte pred prvou svetovou vojnou sa cez mesto Rijeka v dnešnom Chorvátsku vybral do Ameriky Andrej Balog z Kamenice nad Cirochou. Oženil sa so Zuzanou Matiášovou, ktorá bola tiež rodenou Kameničankou. Založili si rodinu, po deťoch prišli vnúčatá a potom sa obaja pobrali na večnosť. Tu by sa mohol príbeh dvoch vysťahovalcov končiť, ale život tvorí zaujímavé príbehy. Zvyčajne tam, kde každý čaká jednoduchú pointu. Aj vo veľkej Amerike si totiž dvaja Kameničania zachovali svoju svojráznosť, zachovávali slovenské zvyky a podvedome vštepili svojmu potomstvu úctu a lásku k rodine. Za svoje korene sa nikdy nehanbili a tak na svoj slovenský pôvod zostali ich potomkovia hrdí, aj keď za tie desiatky rokov z nich nikto na Slovensko neprišiel.
Túžila vidieť, odkiaľ sú jej korene
Ich vnučka Nancy Heyer, za slobodna Balogová, veľmi túžila vidieť kraj, odkiaľ starí rodičia pochádzali. Jej manžel Nelson jej chcel tento sen splniť, a preto štyri roky hľadal cez internet nejakú stopu, po ktorej by sa mohli vydať. Záznamy z Matričného úradu v Prešove a informácie od osloveného genealóga ich nasmerovali do Kamenice nad Cirochou. Nancy priznala, že na Slovensko prichádzala s malou dušičkou, pretože mala obavu, či tu ešte vôbec nájde niekoho živého a či sa tu nájdu ľudia, ktorí sa s ňou vôbec budú zhovárať. Hneď po prílete si v motoreste na západnom Slovensku dala halušky, ktoré zbožňuje, no po babkinej smrti jej ich už v Amerike nemal kto uvariť.
Svoju rodinu našla
V Kamenici sa Nancy nestratila, naopak. Podarilo sa jej nájsť sesternicu z druhého kolena z dedkovej strany. Tá jej zas pomohla nájsť vnučku sestry Zuzany Matiášovej, teda Nancinej starej mamy. Všetci žijú v Kamenici nad Cirochou.
"Keď som videla bratranca svojho otca, pripomenul mi môjho otca Jozefa a strýka, ktorý žije v Amerike. Plakala som a mala som husiu kožu," priznala pani Nancy. "Nepredpokladala som, že ma takto vrele prijmú. Som poctená tým, ako ma príbuzní a vôbec všetci prijali ako mi otvorili svoje dvere a srdcia."
Šokovaná zostala aj z toho, že ju prijal starosta Kamenice Alexander Bugyi, obdaroval ju publikáciami o obci, ktoré odnesie svojej sestre a bratovi do Ameriky. "Vzal nás do lesov nad Kamenicou a ukázal nám nádherné údolie. Cítila som sa ako kráľovná, lebo ma naozaj kráľovsky prijali," povedala s tým, že takej pozornosti od starostu sa jej ešte nikdy neušlo.
Milo prekvapená
Nancy v sprievode príbuznej Márie Tomasovej, Veroniky Balogovej a manželov Bugyiovcov prišla aj do Jasenova na Sotácky festival. Povedala, že ľudové piesne, ktoré tu odzneli, jej pookriali dušu a slovenské korene v sebe nedokázala zaprieť. Rozplývala sa nad tým, ako ju v Kamenici hostili.
"Keď som zatvorila oči, tak som sa cítila ako malé dievčatko u babky," povedala s tým, že jej babka varievala halušky, pirohy, holúbky. Stále má pred očami svoju babku Zuzanu v šatke, ako si chytá hlavu a pre seba rozkošne lamentuje "Bóže, bóže..." To a slovo halušky je zatiaľ jediné, čo si zo slovenčiny zachovala.
Domov odchádza šťastná a hlavne prekvapená z toho, čo na Slovensku našla: "Nečakala som takú nádhernú krajinu, prírodu, také veľké moderné domy. Predpokladala som, že budú menšie a staršie, menej zachované," priznala. "Nič z toho, čoho som sa obávala, sa nesplnilo, ale všetko vysoko prevýšilo moje očakávania," rozlúčila sa s nami šťastná Nancy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
